iluminátor nočných miest
objaviteľ skrytých ciest
ničiteľ bezbranných
z dimenzie ypsilon
náhle všetko vymizlo
ostalo prázdno a hmlisto
v druhej odmocnine pí
vortex všetkých zahubí
skôr ako vyrátame zmysel
úderov a čísel
v manéži cirkusu zem
nedosiahnuteľný zen
sľubuje eden
a stovky virtuálnych žien
mávajú na mesiac
vždy budú žiadať viac
ako univerzum dá
v oku tornáda ničota
tam kde umiera ochota
svetlo za roletami
odrátava množstvo spánku
privrené viečka na oplátku
predlžujú sekundami
hon za snami
sladký nezmysel
pokoj pre myseľ
lúči sa s nami
o zene víziami
oči však za chvíľu krátku
rozpoznajú trpkú stratu
snáď to ráno sníva sa mi
čo bude?
preháňa sa hlavou
utekajúc po koľajách
čo nevedú nikam
porucha na trati
prišiel ďalší príkaz
prehodený bez výhybky
uteká naozaj nikam
k tunelu čo končí svetlom
alebo k stretu
so svetlometom?
asi nič
preháňa sa hlavou
pokúša sa napiť z kaluže
naberá vodu do črepov
a kde má byť voda
krv a slzy duše
ukladá sa k odpočinku
na vine a bez úniku
v otvorených dlaniach
zatvorené nebesá
čaká kým ho svet dotrestá
prebdené noci
neskoré večery
keby sme mohli
keby sme vedeli
že sme zanietení
do seba zavretí
v egu uväznení
my sme tí
ja a ty
zo sklamanej planéty
zakaždým
prstami prepletení
mysľou rozdelení
hľadajme na nebi
sirény sanitiek
pre lásky potreby
asi to nestačí
prebdené noci
neskoré večery
keby sme mohli
keby sme vedeli
nechávam si odkazy
v záznamníku mysle
nahrávam si príkazy
čo sa možno zídu
v najsprávnejšiu chvíľu
načo je vedieť
keď aj tak nevieme
k čomu je veriť
keď treba znamenie
pre koho lásku
keď nie je zmierenie
načo mať vestu
na hlavu mierenie
načo sú duše
keď sú premárnené
prehrávam si odkazy
zo záznamníka mysle
ešte že tie príkazy
som nadiktoval prísne
v najsprávnejšiu chvíľu
toľko dokázať
svetu odkázať
pravdu ukázať
nepokojne nabádať
slnko pohľadom
aby vyšlo
mesačný zať
modré nebo prišlo
rannú hmlu očami oblízať
lúčiac sa s lunou
v pohľade objatou
neúspechom dojatou
toľko dokázať
svetu odkázať
pravdu dokázať
zajtra
zatiaľ
od tela nehybného horúce rieky
sa plazia studeným betónom
na ktorom pochmúrne spievajú
žaby pyšným barytónom
do otvorených očí usadá hmyz
muchy vyjadrujú dešpekt
mrcine z ktorej môže mor vzísť
vredy len navyše defekt
nebesá sa brania krúpami
cítia - nepriateľ za bránami
kobylky nezničia čo človek zasadil
tma a čas na prach obráti
život nie je krásny
a smrť vôbec nie
prvé či n-té zrodenie
insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám
vychádza slnko
ja som stále nespal
stále zrejme platí
„za city sa trestá“
nedopité víno
poloprázdna dvojposteľ
pocity sú mimo
reality štyroch stien
abstinenčný príznak
túžbou už zavíjam
z nezávislého prízrak
melatonín, 15 miligram
insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám
(z mojej druhej, pridlho chystanej, zbierky básní)
usmievaš sa na mňa
z monitoru krásna
ostala si digitálna
utiekla si
raz dva
objímaš ma pevne
aj keď nereálne
tuho a dôverne
od reality
na nerozoznanie
je treba zabudnúť
finálne naveky
slobodu rozhodnúť
rýchlo a rázne
uložiť ako ...
uložiť ako ...
opustený život sa už nevráti
opustený amant sa však nestratí
nikde inde ako v spomienkach
na lásku v cudzích posteliach
na vášeň čo už len predstieraš
ospalosť s ktorou sa vystieraš
nevôľu s ktorou nám ustieľaš
zvodnosť s ktorou sa vyzliekaš
na vervu s ktorou vždy odchádzaš
opustený amant sa však nestratí
kým sa kolobeh nenavráti
mihajúce svetlá ulice
sledujem oknom o plece
hľadajúc chybu v prednese
ktorá nás cez to prenesie
skôr ako ma domov privezie
nočný spoj z citovej márnice
ledva bdelých promilentov
pozorujem iba letmo
v myšlienkach som stále s tebou
aj keď je to aj tak jedno
hľadám uzmierenia gesto
kým letíme nočným mestom
na konečnej odchádzam von
symbolika, tak už som v tom
hmkám tichým barytónom
tóny opustených nocí
čo čakajú príchod hostí
poloprázdnym nočným spojom
náhle sa cnie za domovom...
žuvačkové bubliny
v ktorých si schovaná
prasknú vo chvíli
keď slávik za rána
dospieva si hymnu
medzi svetmi
divnú
a ostaneš len ty
nahá a bezbranná
vrhnutá v ústrety
do sveta - žalára
kde nič nepoznáš
a už nie si
podstatná
háďatá
neškodné mláďatá
neskôr však v zuboch jed
čaká ťa
poráta
sa s tebou
chorál jedovatých úst
čo spieva pár hudobných súst
cudzím ušiam
nepripustia
aby si to vedel
aspoň myslia
pravda hmlistá
často inde
hadia pieseň zvukom čistá
prinesená
priamo k tebe
zatiaľ čo sa ladne vinú
popierajúc svoju vinu
svet sa točí
stále ďalej
hniezda všade
karmínové kvapky dažda
dráždia už červené oči
od polnoci do polnoci
plne v moci tmy a ticha
vzdychá vedľa, hĺba plytká
myká rukou spoločníka
čo uniká mysľou inam
príval, posun, pohasínam
vraj si líham, vraj je iná
mihá sa predo mnou
spomienkou pre lúzrov
priepustkou každá ďalšia
krajšia, lepšia, primitívna
meluzína čo núti ma
spať
falling asleep
while thinking about pain
was it too much
and will you still stay
to entertain
and to maintain
my hunger for play
under control
until you are slain
fallen for me
damaged by me
what else to say
i need you to stay
i will make you stay
líšky
naháňajú lesom
seba navzájom
hľadajúc na noc
podnájom
a pomoc
prišli
na križovatku ciest
prší na každej
vybrali sa spolu
za svetlami
miest
našli
jedlo, šaty, strechu
neboli však šťastné
vrátili sa späť
po utrpenie
krásne
milióny hviezd
no prežiariš všetky
milióny otázok
presahujúcich svety
poznané nami
ľuďmi - miliónami
s nezvestnými
odpoveďami
milióny ľudí
a jediná ty
milióny hviezd
hľadiacich za vesmír
nepoznaný nami
dvoma kométami
pretkanými snami
fantazmagóriami
milióny bodov
kde sa môžme stretnúť
milióny trás
čo sa môžu pretnúť
stále sú delené
od seba navždy
svetelných rokov
miliónami
miesto vedľa mňa je voľné
sadni si a ja ti poviem
o ceste len chabo schodnej
o láske no nie dôstojnej
objatiach na chladnom schode
o bozkoch keď láska zomrie
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch na ranné zore
stálom čakaní v pozore
úvahách o trápnom rozchode
o lásky novom živote
spomienkach doby radostnej
čakaní na obsadenú posteľ
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch za zorné pole