nezmysel

svetlo za roletami

odrátava množstvo spánku

privrené viečka na oplátku

predlžujú sekundami

hon za snami

sladký nezmysel

pokoj pre myseľ

lúči sa s nami 

o zene víziami

oči však za chvíľu krátku

rozpoznajú trpkú stratu

snáď to ráno sníva sa mi 

čo bude?

čo bude?

preháňa sa hlavou

utekajúc po koľajách

čo nevedú nikam

porucha na trati

prišiel ďalší príkaz

prehodený bez výhybky

uteká naozaj nikam

k tunelu čo končí svetlom

alebo k stretu 

so svetlometom?

 

asi nič

preháňa sa hlavou

pokúša sa napiť z kaluže

naberá vodu do črepov

a kde má byť voda

krv a slzy duše

ukladá sa k odpočinku

na vine a bez úniku

v otvorených dlaniach

zatvorené nebesá

čaká kým ho svet dotrestá

neskoré

prebdené noci

neskoré večery

keby sme mohli

keby sme vedeli

že sme zanietení

do seba zavretí

v egu uväznení

my sme tí

ja a ty

zo sklamanej planéty

zakaždým

prstami prepletení

mysľou rozdelení

hľadajme na nebi

sirény sanitiek

pre lásky potreby

asi to nestačí

prebdené noci

neskoré večery

keby sme mohli

keby sme vedeli

odkazy

nechávam si odkazy

v záznamníku mysle

nahrávam si príkazy

čo sa možno zídu

v najsprávnejšiu chvíľu

načo je vedieť

keď aj tak nevieme

k čomu je veriť

keď treba znamenie

pre koho lásku

keď nie je zmierenie

načo mať vestu

na hlavu mierenie

načo sú duše

keď sú premárnené

prehrávam si odkazy

zo záznamníka mysle

ešte že tie príkazy

som nadiktoval prísne

v najsprávnejšiu chvíľu

zajtra

toľko dokázať

svetu odkázať

pravdu ukázať

nepokojne nabádať

slnko pohľadom

aby vyšlo

mesačný zať

modré nebo prišlo

rannú hmlu očami oblízať

lúčiac sa s lunou

v pohľade objatou

neúspechom dojatou

toľko dokázať

svetu odkázať

pravdu dokázať

zajtra

zatiaľ

rany

od tela nehybného horúce rieky

sa plazia studeným betónom

na ktorom pochmúrne spievajú

žaby pyšným barytónom

 

do otvorených očí usadá hmyz

muchy vyjadrujú dešpekt

mrcine z ktorej môže mor vzísť

vredy len navyše defekt

 

nebesá sa brania krúpami

cítia - nepriateľ za bránami

kobylky nezničia čo človek zasadil

tma a čas na prach obráti

život nie je krásny

a smrť vôbec nie

prvé či n-té zrodenie

melatonín

insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám

vychádza slnko
ja som stále nespal
stále zrejme platí
„za city sa trestá“

nedopité víno
poloprázdna dvojposteľ
pocity sú mimo
reality štyroch stien

abstinenčný príznak
túžbou už zavíjam
z nezávislého prízrak
melatonín, 15 miligram

insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám

 

(z mojej druhej, pridlho chystanej, zbierky básní)

uložiť ako

usmievaš sa na mňa

z monitoru krásna

ostala si digitálna

utiekla si

raz dva

objímaš ma pevne

aj keď nereálne

tuho a dôverne

od reality

na nerozoznanie

je treba zabudnúť

finálne naveky

slobodu rozhodnúť

rýchlo a rázne 

uložiť ako ...

uložiť ako ...

kolobeh

opustený život sa už nevráti

opustený amant sa však nestratí

nikde inde ako v spomienkach

na lásku v cudzích posteliach

na vášeň čo už len predstieraš

ospalosť s ktorou sa vystieraš

nevôľu s ktorou nám ustieľaš

zvodnosť s ktorou sa vyzliekaš

na vervu s ktorou vždy odchádzaš

opustený amant sa však nestratí

kým sa kolobeh nenavráti

nočné blues

mihajúce svetlá ulice

sledujem oknom o plece

hľadajúc chybu v prednese

ktorá nás cez to prenesie

skôr ako ma domov privezie

nočný spoj z citovej márnice

ledva bdelých promilentov

pozorujem iba letmo

v myšlienkach som stále s tebou

aj keď je to aj tak jedno

hľadám uzmierenia gesto

kým letíme nočným mestom 

na konečnej odchádzam von

symbolika, tak už som v tom

hmkám tichým barytónom

tóny opustených nocí 

čo čakajú príchod hostí

poloprázdnym nočným spojom

náhle sa cnie za domovom...

bubliny

žuvačkové bubliny

v ktorých si schovaná

prasknú vo chvíli

keď slávik za rána

dospieva si hymnu

medzi svetmi 

divnú

a ostaneš len ty

nahá a bezbranná

vrhnutá v ústrety

do sveta - žalára

kde nič nepoznáš

a už nie si

podstatná

háďatá

háďatá

neškodné mláďatá

neskôr však v  zuboch jed

čaká ťa 

poráta

sa s tebou 

chorál jedovatých úst

čo spieva pár hudobných súst

cudzím ušiam

nepripustia

aby si to vedel

aspoň myslia

pravda hmlistá

často inde

hadia pieseň zvukom čistá

prinesená

priamo k tebe

zatiaľ čo sa ladne vinú

popierajúc svoju vinu

svet sa točí

stále ďalej

hniezda všade

meluzína

karmínové kvapky dažda

dráždia už červené oči

od polnoci do polnoci

plne v moci tmy a ticha

vzdychá vedľa, hĺba plytká

myká rukou spoločníka

čo uniká mysľou inam

príval, posun, pohasínam

vraj si líham, vraj je iná

mihá sa predo mnou

spomienkou pre lúzrov

priepustkou každá ďalšia

krajšia, lepšia, primitívna

meluzína čo núti ma

spať

sickamor

falling asleep

while thinking about pain

was it too much

and will you still stay

to entertain

and to maintain

my hunger for play

under control

until you are slain 

fallen for me 

damaged by me 

what else to say

i need you to stay

i will make you stay

líšky

líšky

naháňajú lesom

seba navzájom

hľadajúc na noc

podnájom

a pomoc

prišli

na križovatku ciest

prší na každej

vybrali sa spolu

za svetlami 

miest

našli

jedlo, šaty, strechu

neboli však šťastné

vrátili sa späť

po utrpenie

krásne

milióny

milióny hviezd

no prežiariš všetky

milióny otázok

presahujúcich svety

poznané nami

ľuďmi - miliónami

s nezvestnými

odpoveďami

milióny ľudí

a jediná ty

milióny hviezd 

hľadiacich za vesmír

nepoznaný nami

dvoma kométami

pretkanými snami

fantazmagóriami

milióny bodov 

kde sa môžme stretnúť

milióny trás

čo sa môžu pretnúť

stále sú delené

od seba navždy

svetelných rokov

miliónami

zore

miesto vedľa mňa je voľné

sadni si a ja ti poviem

o ceste len chabo schodnej

o láske no nie dôstojnej

objatiach na chladnom schode

o bozkoch keď láska zomrie

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch na ranné zore

stálom čakaní v pozore

úvahách o trápnom rozchode

o lásky novom živote

spomienkach doby radostnej

čakaní na obsadenú posteľ

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch za zorné pole

živly

štyri živly

a dve telá

holubica

odletela

vášne vojna

nepriestrelná

a ranený

premárnení

v utrpení

nehasnúci

srdce búši

aj to druhé

kým nepríde

ráno kruté

zabudnutie

fénix

po večeroch píšem verše

čo sa ani nerýmujú

skôr ako rytmiku

pri tom triafam terče

len a len v mojej hlave

a po jednej šípke

denne

stále

zahadzujem minúty života

a v dierach na stene

sa ozýva prázdnota

životná hviezdna pechota

z nadšenia ostáva čiernota

keď sa dohadzuje uhlie

ale duša pre nič nehorí

z popola zrodený

na popol zmenený

fénix, čo zabudol povstať

box

v chladnej zemine odpočíva box
čo do neho vložil vie len on a noc
ako aj to čo v nej hľadá
prečo v nej našiel kamaráta
účastný polnočného seminára
čo viedol mesiac na nebi
vykopal si hrob pre hviezdy
čo našiel v očiach, zbláznený
život nemohol byť zmarený
cit však môže byť väznený
mrazený
v podzemí
naveky
pomôž mi

v lese

v šumení lístka
hľadajú útechu
uctievatelia
vetra ako odevu
chôdzou na boso
chodidlá zoderú
niečo na spôsob
záchrany
za cenu záderu
na tele
pre pokoj duše

pri zvukoch potoka
hľadajú si prístav
lodivodovia
bez plachiet a príkras
bez kotvy nestoja
nemožno pristáť
ďalej
aj keď bez kompasu
nádej
to čo tam hľadajú

vatry

vatry pod ružovým nebom
slnko padá
vietor, ten dnes vôbec nebol
viečko padá
žmurkáš na mňa
stratená
na chvíľu
vo chvíli
pre chvíľu nás
láska
pod miznúcim svetlom
čas zapadá
prachom
čo tu predtým nebol
luna padá
ty si nahá
na chvíľu
vo chvíli
mráz
vystriedala horúčava

strácam

strácam kontrolu

nad všetkým, každým

strácam ochotu

nechať sa dráždiť

strácam trpezlivosť

stojaci v daždi

strácam aj citlivosť

ostávam vážny

strácam svoju formu

ospalý strážnik

strácam uniformu

anjeli strážni

strácam sa svetu

hrdzou obalený

strácam sa k svetlu

spásou obdarený

zmysel

zmysel v slove zmyselná

má svoj zmysel bez debát

pýtam sa či zmysel má

čakať s tebou príchod rán

pri zvukoch nezmyselných fráz

kým nám ohlodá zmysel čas

alebo má zmysel zas

zavrhnúť nezmysly a

ostať naozaj navždy sám

hm

v pene kapučína
v kapuci moderného mnícha
sa mi celkom ťažko dýcha
pretože pri pohľade na svet
sa žalúdok dvíha
duša mu prikývla
a pri srdci pichá
mozog neutícha
rozum sa ukrýva
nenávisť a politika
ľudská cnosť zdochýna
mŕtvoly uprostred chodníka
nikoho sa to však nedotýka
koľko ešte kým nás dostane pýcha
ohrdnutého násilného milovníka
planéty ktorá ledva dýcha
do pozície kedy nenávistná dýka
v zrkadle nájdeného protivníka
padne na kameň nášho
opľutého pamätníka

klamstvá osudu

viacnásobné klamstvo
sa mení v pravdu
ľúbim ťa v prázdno
sa mení v ranu
v tu ránu
keď sa vyhýbame ránu
a klamstva poznaniu
pravdy zaostreniu
snov ukázneniu

lebo
osudu potrebu
naplní on sám
skutočnosť neodchádza
lož ju neodrádza
lož lásku nepredchádza

soulstone

you held it in your hands
staring at me dead ...
... straight into my eyes
watching as I bled
quietly into night
still restless at heart
asking you at least
for a fair fight
just heard you whisper „die“
as you crushed my soul
forever set in stone
the soulstone that kept me

that kept us both
whole

BPM

údery za minútu
stodesať do ticha
stodesať z hlbín hrudníka
každý z nich tmou k tebe preniká
až k tvojim spánkom otupeným ušiam
ktoré však aj v snení tušia
starosti čo zvyšujú mi tep
je to len vysoké bípíem
vysoké bípíem
hovorím si, ale aj tak viem
že pre pravdu si zas vypijem
pohár trpkosti až do dna
prečo ten úsvit toľko trvá
dám ti bozk do vlasov
čo zakrývajú tvoje plecia
milujem ťa navždy predsa
plačem slzy citu
isto nie slzy zániku
alebo?

vtáčik a maliar

každé ráno, každý deň
slávik trilkoval svoj sen
maliar sa pri okne smial
kým speváčik dospieval

každé ráno, každý deň
trilkoval ten istý sen
maliar ho namaľoval
obraz sa mu fádny zdal

každé ráno, každý deň
otravný chválospev znel
kým si maliar premyslel
ako obraz rozoznieť

jedno ráno, jeden deň
neozval sa vtáčí spev
v obraze šmuhy červene
vraj musel
pre vyššie umenie

10

10 ľahkých krokov po podlahe
9 pohárov vo výhľade
8 hodín v láskavej nirváne
7 bozkov, objav nepoznané
6 splnov, stále sa objímame
5 rokov, extázu prežívame
4 šťastné oči, neskôr možno šesť
3 päste na oko, cit si nás zotročil
2 veterné smršte, neposlušné živly
1 veľké šťastie, preč od sveta žili

od rána

od rána do rána
otvára sa rana
citová membrána
bolestná nirvána
stráca sa zábrana
rúca sa priehrada
slzy sa rinú von
kým mi blues nezahrá
dvojitý zvon

básnici

na betón veľkomesta
čmárame kriedami
popísaná celá cesta
láskavými výlevmi
nereálnymi snami
verejné ľúbostné listy
medzi zaľúbencami
písané s radosťou
písané s ľahkosťou
a tvoj zvonivý smiech
s iskrami v očiach
čo sa zmenili na svetlá
rúti sa nočák

strážca

uprostred pšeničného poľa
osamelý platan čaká
kým ho zima zdolá
a všetky jeho listy
zožne mláka

uprostred vetra a dažďa
kráľom bez koruny, sám
"platan, vydrž, ostaň, stráž ma"
je snom všetkých chladných dám

uprostred arktickej pláne
v bielej uniforme platan
zmenený na nepoznanie
spiaci strážca ľadovým dámam

pád

sviečka
z vosku
chladným očiam
teplo srdca
v trpkej chvíli
plameňom nevráti

SMOKE

Solidify your fears
   kick right through their knees
Make the world yours,
   they don't matter that is what it is
Open up your mind,
   see right through the eyes
   of a person you want to be we still have the time
Keep your head held high
   never fear the night
   those who don't act rot so don't just stay there in the line
Exhume the man you were
   look at your new self
   stab it through the heart while yelling
   "I will not decay!"