hm

v pene kapučína
v kapuci moderného mnícha
sa mi celkom ťažko dýcha
pretože pri pohľade na svet
sa žalúdok dvíha
duša mu prikývla
a pri srdci pichá
mozog neutícha
rozum sa ukrýva
nenávisť a politika
ľudská cnosť zdochýna
mŕtvoly uprostred chodníka
nikoho sa to však nedotýka
koľko ešte kým nás dostane pýcha
ohrdnutého násilného milovníka
planéty ktorá ledva dýcha
do pozície kedy nenávistná dýka
v zrkadle nájdeného protivníka
padne na kameň nášho
opľutého pamätníka

klamstvá osudu

viacnásobné klamstvo
sa mení v pravdu
ľúbim ťa v prázdno
sa mení v ranu
v tu ránu
keď sa vyhýbame ránu
a klamstva poznaniu
pravdy zaostreniu
snov ukázneniu

lebo
osudu potrebu
naplní on sám
skutočnosť neodchádza
lož ju neodrádza
lož lásku nepredchádza

soulstone

you held it in your hands
staring at me dead ...
... straight into my eyes
watching as I bled
quietly into night
still restless at heart
asking you at least
for a fair fight
just heard you whisper „die“
as you crushed my soul
forever set in stone
the soulstone that kept me

that kept us both
whole

BPM

údery za minútu
stodesať do ticha
stodesať z hlbín hrudníka
každý z nich tmou k tebe preniká
až k tvojim spánkom otupeným ušiam
ktoré však aj v snení tušia
starosti čo zvyšujú mi tep
je to len vysoké bípíem
vysoké bípíem
hovorím si, ale aj tak viem
že pre pravdu si zas vypijem
pohár trpkosti až do dna
prečo ten úsvit toľko trvá
dám ti bozk do vlasov
čo zakrývajú tvoje plecia
milujem ťa navždy predsa
plačem slzy citu
isto nie slzy zániku
alebo?

vtáčik a maliar

každé ráno, každý deň
slávik trilkoval svoj sen
maliar sa pri okne smial
kým speváčik dospieval

každé ráno, každý deň
trilkoval ten istý sen
maliar ho namaľoval
obraz sa mu fádny zdal

každé ráno, každý deň
otravný chválospev znel
kým si maliar premyslel
ako obraz rozoznieť

jedno ráno, jeden deň
neozval sa vtáčí spev
v obraze šmuhy červene
vraj musel
pre vyššie umenie