čakanka

stála si v daždi

s pohľadom čo dráždi

lož poznaná každým

budeme spolu navždy

čakala deň každý

čakanka v pršiplášti

potichu kvapky plaší

dúfala kým sa našli

plakala celý deň

pre lásku len a len

verila vo svoj sen

že ukryje ju bázeň

zúfala koľko mohla

aj tak si nepomohla

únava ju zmohla

nesprávny zamotá

lož poznaná každým

budeme spolu navždy

každým okrem teba

budeš moja žena

aspoň na chvíľu

kým zmiznem

a ty ostaneš v daždi

Platan

P onuré večery, písané verše

L axné ťahy perom, “ver že” 

A kútna samota, samotár

T úlavé srdce no ty si tá 

A chilova päta, lásko má

N ikým nevlastnený, sloboda

ďas

padajúca hviezda

že už bude noc sa mi ani nezdá

v diaľke svetlá mesta

naspäť dlhá cesta 

nechce sa mi prestať 

svet pohľadom trestať

celú noc neprespať

padajúca hviezda

pri pohľade na mesiac

som vnímačom sveta krás

na jeho vrchole zas

duša deravá, veľký kaz

kúpim si jazdu ešte raz

tancujem, démon bez príkras

na tvári hrozivý výraz

hrozivý smiech, šialený ďas

pri pohľade na mesiac

vychádzajúca hviezda

už bude ráno, rituál prestal

mravčími ľuďmi sa plniace mestá

naspäť do sveta zas

prevtelený napospas

žiarivému svetu, nie víťaz

raz vás všetkých vezmem ďas

vychádzajúca hviezda

dúha

aby vznikla dúha

musia padať kvapky

aby vznikla túžba

musí byť dvojica

ja, Ty

hľadáme kotlík plný zlata

deravé srdcia láska pláta 

dúha je dlhá, moja zlatá

kráčajme kým ju vidieť

a teplo sála

hľadáme spolu poklady

dúfame, že sa podarí 

dúha je dlhá, moja zlatá

utekaj lebo slnko hasne

a ja padám

hľadím hore, vidno len tmu

v jame bez lásky úplne dnu

dúha je dlhá, moja zlatá

nájdi ma nech je nám opäť krásne

nádej upadá

aby vznikla dúha

musia padať kvapky

aby vznikla túžba

musí byť dvojica

ja, Ty

odstúp

úsmev sa vytratil

oči sa žúžili

cnosti sa stratili

súcit sa zavraždil

odstúp

chcem ťa vidieť v pohybe

ideálne smerom odo mňa

stratil si sa v ohybe 

svojho charakteru a 

zhnil si namôjveru a 

vrecom plným hlienu

si sa stal naozaj

rýchlo, priam si sa ponáhľal

kde hodnotný človek zaváhal

šprintér za medailu

a dušu z hnoja odliatu

priamo z prekliateho Návu

vdýchol sám Belzebub

okolo lietajú roje múch

vznáša sa odporný puch

odstúp, potrebujem vzduch

odstúp, kým nastane kuch

úsmev sa vytratil

oči sa zúžili

cnosti sa stratili

súcit sa zavraždil

odstúp 

vypadni