insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám
vychádza slnko
ja som stále nespal
stále zrejme platí
„za city sa trestá“
nedopité víno
poloprázdna dvojposteľ
pocity sú mimo
reality štyroch stien
abstinenčný príznak
túžbou už zavíjam
z nezávislého prízrak
melatonín, 15 miligram
insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám
(z mojej druhej, pridlho chystanej, zbierky básní)
usmievaš sa na mňa
z monitoru krásna
ostala si digitálna
utiekla si
raz dva
objímaš ma pevne
aj keď nereálne
tuho a dôverne
od reality
na nerozoznanie
je treba zabudnúť
finálne naveky
slobodu rozhodnúť
rýchlo a rázne
uložiť ako ...
uložiť ako ...
opustený život sa už nevráti
opustený amant sa však nestratí
nikde inde ako v spomienkach
na lásku v cudzích posteliach
na vášeň čo už len predstieraš
ospalosť s ktorou sa vystieraš
nevôľu s ktorou nám ustieľaš
zvodnosť s ktorou sa vyzliekaš
na vervu s ktorou vždy odchádzaš
opustený amant sa však nestratí
kým sa kolobeh nenavráti
mihajúce svetlá ulice
sledujem oknom o plece
hľadajúc chybu v prednese
ktorá nás cez to prenesie
skôr ako ma domov privezie
nočný spoj z citovej márnice
ledva bdelých promilentov
pozorujem iba letmo
v myšlienkach som stále s tebou
aj keď je to aj tak jedno
hľadám uzmierenia gesto
kým letíme nočným mestom
na konečnej odchádzam von
symbolika, tak už som v tom
hmkám tichým barytónom
tóny opustených nocí
čo čakajú príchod hostí
poloprázdnym nočným spojom
náhle sa cnie za domovom...
žuvačkové bubliny
v ktorých si schovaná
prasknú vo chvíli
keď slávik za rána
dospieva si hymnu
medzi svetmi
divnú
a ostaneš len ty
nahá a bezbranná
vrhnutá v ústrety
do sveta - žalára
kde nič nepoznáš
a už nie si
podstatná
háďatá
neškodné mláďatá
neskôr však v zuboch jed
čaká ťa
poráta
sa s tebou
chorál jedovatých úst
čo spieva pár hudobných súst
cudzím ušiam
nepripustia
aby si to vedel
aspoň myslia
pravda hmlistá
často inde
hadia pieseň zvukom čistá
prinesená
priamo k tebe
zatiaľ čo sa ladne vinú
popierajúc svoju vinu
svet sa točí
stále ďalej
hniezda všade
karmínové kvapky dažda
dráždia už červené oči
od polnoci do polnoci
plne v moci tmy a ticha
vzdychá vedľa, hĺba plytká
myká rukou spoločníka
čo uniká mysľou inam
príval, posun, pohasínam
vraj si líham, vraj je iná
mihá sa predo mnou
spomienkou pre lúzrov
priepustkou každá ďalšia
krajšia, lepšia, primitívna
meluzína čo núti ma
spať
falling asleep
while thinking about pain
was it too much
and will you still stay
to entertain
and to maintain
my hunger for play
under control
until you are slain
fallen for me
damaged by me
what else to say
i need you to stay
i will make you stay
líšky
naháňajú lesom
seba navzájom
hľadajúc na noc
podnájom
a pomoc
prišli
na križovatku ciest
prší na každej
vybrali sa spolu
za svetlami
miest
našli
jedlo, šaty, strechu
neboli však šťastné
vrátili sa späť
po utrpenie
krásne
milióny hviezd
no prežiariš všetky
milióny otázok
presahujúcich svety
poznané nami
ľuďmi - miliónami
s nezvestnými
odpoveďami
milióny ľudí
a jediná ty
milióny hviezd
hľadiacich za vesmír
nepoznaný nami
dvoma kométami
pretkanými snami
fantazmagóriami
milióny bodov
kde sa môžme stretnúť
milióny trás
čo sa môžu pretnúť
stále sú delené
od seba navždy
svetelných rokov
miliónami
miesto vedľa mňa je voľné
sadni si a ja ti poviem
o ceste len chabo schodnej
o láske no nie dôstojnej
objatiach na chladnom schode
o bozkoch keď láska zomrie
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch na ranné zore
stálom čakaní v pozore
úvahách o trápnom rozchode
o lásky novom živote
spomienkach doby radostnej
čakaní na obsadenú posteľ
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch na ranné zore
pohľadoch za zorné pole
