živly

štyri živly

a dve telá

holubica

odletela

vášne vojna

nepriestrelná

a ranený

premárnení

v utrpení

nehasnúci

srdce búši

aj to druhé

kým nepríde

ráno kruté

zabudnutie

fénix

po večeroch píšem verše

čo sa ani nerýmujú

skôr ako rytmiku

pri tom triafam terče

len a len v mojej hlave

a po jednej šípke

denne

stále

zahadzujem minúty života

a v dierach na stene

sa ozýva prázdnota

životná hviezdna pechota

z nadšenia ostáva čiernota

keď sa dohadzuje uhlie

ale duša pre nič nehorí

z popola zrodený

na popol zmenený

fénix, čo zabudol povstať

box

v chladnej zemine odpočíva box
čo do neho vložil vie len on a noc
ako aj to čo v nej hľadá
prečo v nej našiel kamaráta
účastný polnočného seminára
čo viedol mesiac na nebi
vykopal si hrob pre hviezdy
čo našiel v očiach, zbláznený
život nemohol byť zmarený
cit však môže byť väznený
mrazený
v podzemí
naveky
pomôž mi

v lese

v šumení lístka
hľadajú útechu
uctievatelia
vetra ako odevu
chôdzou na boso
chodidlá zoderú
niečo na spôsob
záchrany
za cenu záderu
na tele
pre pokoj duše

pri zvukoch potoka
hľadajú si prístav
lodivodovia
bez plachiet a príkras
bez kotvy nestoja
nemožno pristáť
ďalej
aj keď bez kompasu
nádej
to čo tam hľadajú

vatry

vatry pod ružovým nebom
slnko padá
vietor, ten dnes vôbec nebol
viečko padá
žmurkáš na mňa
stratená
na chvíľu
vo chvíli
pre chvíľu nás
láska
pod miznúcim svetlom
čas zapadá
prachom
čo tu predtým nebol
luna padá
ty si nahá
na chvíľu
vo chvíli
mráz
vystriedala horúčava

strácam

strácam kontrolu

nad všetkým, každým

strácam ochotu

nechať sa dráždiť

strácam trpezlivosť

stojaci v daždi

strácam aj citlivosť

ostávam vážny

strácam svoju formu

ospalý strážnik

strácam uniformu

anjeli strážni

strácam sa svetu

hrdzou obalený

strácam sa k svetlu

spásou obdarený

zmysel

zmysel v slove zmyselná

má svoj zmysel bez debát

pýtam sa či zmysel má

čakať s tebou príchod rán

pri zvukoch nezmyselných fráz

kým nám ohlodá zmysel čas

alebo má zmysel zas

zavrhnúť nezmysly a

ostať naozaj navždy sám

hm

v pene kapučína
v kapuci moderného mnícha
sa mi celkom ťažko dýcha
pretože pri pohľade na svet
sa žalúdok dvíha
duša mu prikývla
a pri srdci pichá
mozog neutícha
rozum sa ukrýva
nenávisť a politika
ľudská cnosť zdochýna
mŕtvoly uprostred chodníka
nikoho sa to však nedotýka
koľko ešte kým nás dostane pýcha
ohrdnutého násilného milovníka
planéty ktorá ledva dýcha
do pozície kedy nenávistná dýka
v zrkadle nájdeného protivníka
padne na kameň nášho
opľutého pamätníka

klamstvá osudu

viacnásobné klamstvo
sa mení v pravdu
ľúbim ťa v prázdno
sa mení v ranu
v tu ránu
keď sa vyhýbame ránu
a klamstva poznaniu
pravdy zaostreniu
snov ukázneniu

lebo
osudu potrebu
naplní on sám
skutočnosť neodchádza
lož ju neodrádza
lož lásku nepredchádza

soulstone

you held it in your hands
staring at me dead ...
... straight into my eyes
watching as I bled
quietly into night
still restless at heart
asking you at least
for a fair fight
just heard you whisper „die“
as you crushed my soul
forever set in stone
the soulstone that kept me

that kept us both
whole

BPM

údery za minútu
stodesať do ticha
stodesať z hlbín hrudníka
každý z nich tmou k tebe preniká
až k tvojim spánkom otupeným ušiam
ktoré však aj v snení tušia
starosti čo zvyšujú mi tep
je to len vysoké bípíem
vysoké bípíem
hovorím si, ale aj tak viem
že pre pravdu si zas vypijem
pohár trpkosti až do dna
prečo ten úsvit toľko trvá
dám ti bozk do vlasov
čo zakrývajú tvoje plecia
milujem ťa navždy predsa
plačem slzy citu
isto nie slzy zániku
alebo?

vtáčik a maliar

každé ráno, každý deň
slávik trilkoval svoj sen
maliar sa pri okne smial
kým speváčik dospieval

každé ráno, každý deň
trilkoval ten istý sen
maliar ho namaľoval
obraz sa mu fádny zdal

každé ráno, každý deň
otravný chválospev znel
kým si maliar premyslel
ako obraz rozoznieť

jedno ráno, jeden deň
neozval sa vtáčí spev
v obraze šmuhy červene
vraj musel
pre vyššie umenie

10

10 ľahkých krokov po podlahe
9 pohárov vo výhľade
8 hodín v láskavej nirváne
7 bozkov, objav nepoznané
6 splnov, stále sa objímame
5 rokov, extázu prežívame
4 šťastné oči, neskôr možno šesť
3 päste na oko, cit si nás zotročil
2 veterné smršte, neposlušné živly
1 veľké šťastie, preč od sveta žili

od rána

od rána do rána
otvára sa rana
citová membrána
bolestná nirvána
stráca sa zábrana
rúca sa priehrada
slzy sa rinú von
kým mi blues nezahrá
dvojitý zvon

básnici

na betón veľkomesta
čmárame kriedami
popísaná celá cesta
láskavými výlevmi
nereálnymi snami
verejné ľúbostné listy
medzi zaľúbencami
písané s radosťou
písané s ľahkosťou
a tvoj zvonivý smiech
s iskrami v očiach
čo sa zmenili na svetlá
rúti sa nočák

strážca

uprostred pšeničného poľa
osamelý platan čaká
kým ho zima zdolá
a všetky jeho listy
zožne mláka

uprostred vetra a dažďa
kráľom bez koruny, sám
"platan, vydrž, ostaň, stráž ma"
je snom všetkých chladných dám

uprostred arktickej pláne
v bielej uniforme platan
zmenený na nepoznanie
spiaci strážca ľadovým dámam

pád

sviečka
z vosku
chladným očiam
teplo srdca
v trpkej chvíli
plameňom nevráti

SMOKE

Solidify your fears
   kick right through their knees
Make the world yours,
   they don't matter that is what it is
Open up your mind,
   see right through the eyes
   of a person you want to be we still have the time
Keep your head held high
   never fear the night
   those who don't act rot so don't just stay there in the line
Exhume the man you were
   look at your new self
   stab it through the heart while yelling
   "I will not decay!"

kroky

do cesty udierajú ťažké topánky
fantóma, čo čaká kým sa vyčasí
v uniforme pouličnej smotánky
kožená bunda, symboly, retiazky
kolíšu vo vetre
šibalsky

nechá si kvapky padať do očí
stierajúc vodu ťažkými viečkami
čakajúc kým ho svet premočí
vietor, voda, medzi svetlami
mokne na chodníku
priehľadný

pozorujúc prichádzajúce auto
prerážajúce ho svetlom reflektorov
premýšľal prečo dávno vzdal to
vysaný svetom dementorov
kráča sám mestom
nemotorno

pod starou čerešňou končí cestu
kým sa zas mesto nezatmaví
premieľa svoju nenávisť k mestu
kým ho v tom slnko nezastaví
a on zmizne na deň
možno navždy

vata

letné noci vystlané vatou
nepremýšľajúc nad útratou
s vína prevrhnutou šálkou
objímajúc sa s podlahou
pod cukrovou jedo-vatou
tvojich pier
tvojich slov
tvojich prázdnych prísľubov
tvojich planých pokusov
stať sa vílou našich snov
jedinou a úžasnou
hoci si len príkrasou
nápomocnou výstelkou
nocí čo nemajú mäkkosť
s vína prevrhnutou šálkou
objímajúc sa s podlahou

sloboda

väznený sám
slobodný s tebou

môcť sa k tebe pritúliť
môcť sa každé ráno zaľúbiť
vstávať skoro s úsmevom
aj keď je sobota
tebou darovaná sloboda

smiať sa na priblblých vtipoch
nikdy nežiť trápne ticho
šťastní bez výhrad
aj keď sa stane nehoda
tebou darovaná sloboda

môcť sa podeliť o radosť
prekonať spolu každú starosť
v šampanskom života
primiešaná jahoda
tebou darovaná sloboda

som väznený sám
a slobodný s tebou

lež

neodchádzaj domov
ešte je len ráno
stále spočítavam
čo všetko sa stalo
a čo sa nemalo
pozeráš ospalo
pozeráš váhavo
čo tu z nás ostalo
nočný let, rogalo
ranný pád, Ikaro
chybou nepriznanou
zmes trápnych pocitov
lež
bez slov a pohybov
bež
vyháňaná ľútosťou

pekelní

vykúpaní v slzách svätcov
na drogách - láskáza
zatratení mladí v čiernom
kým pomaly zmráka sa
citová nákaza
šialená extáza
nadpozemskosť
existuje krása?
nekonečná skaza
tancujme spolu
pred pekelnou bránou
s láskou nepoznanou
zlobou nevídanou
pekelní

búrka

nedá sa veriť oblohe
oblaky zlobou sčerneli
blýska sa, hromy zaduneli
bez rytmu a citu
na obzore

nahnevané bičujúce kvapky
bijú už ubitý asfalt
najsmutnejšie duše slávia, krása
tancujú si nahé
a spievajú šepky

chladný vietor slzavý
facká sčervenalé líca
a keď v grand finále rozjasní sa
odíde tak ako prišiel
žiadne pozdravy

nočná

prechádzka nočným mestom

s pomyselnou nepriestrelnou vestou

noc je milenkou, ráno nevestou

zrenice - mióza a mydriáza

v dôsledku prchavého pomaranča

na semafóroch bez chodcov

nočný vánok pomocou

na ceste do tmy a chladu

prekračovanie cez zábranu

hľadanie svojho sebaklamu

kým sa hranice nepolámu

a nenachytá ma moja nevesta

sledujme

sledujme oblaky
ako sa bez váhy
vznášajú nad nami
nad dvoma bláznami
bez jednej obavy
v láskavom objatí
vzájomnom zajatí
vietor nás pohladí
nikdy nie oddiali
ležíme bezhlaví
do citov šialení
sledujme oblaky
teraz sme bez váhy
tak žiadne obavy
obete emočnej riavy
sledujme sledujme
oblaky
sledujme sledujme
ja a ty
sledujme sledujme
naveky

rozklad

postava žiariaca v sivej

prízrak zahalený v dyme

na zemi pľuvance a iné

štyri steny pred svetom ukryté

je viac červov vo mne

alebo v hline

bodni do mňa, uvidíme

vystreľ do mňa, prečítime 

kopni do stoličky, poletíme

prekliaty básnik

v čírom slanom víne

sám si je na vine

vlkolak čo hľadá striebro

vampír hľadá cesnakové lány

nepozeraj na mňa prázdno

a vyslobodenie daj mi

DEATH

D obrodružná jazda končí, svetlá lunyvparku hasnú
E ufenizmus tvojich očí nezahalí pravdu jasnú
A trofia chuti žiť, atrofia lesku lží
T mavý záves odhodiť, v poslednej chvíli pravdu pi
H ore dnom pohárik otočiť, pochopiť, šancu uchopiť

špinavý sen

odpľutie na chodník
detí plný podnik
hodnoty padajúce v zánik
TLIESKAJME
žijeme špinavý sen

odpľujme si tiež
nazdravie priatelia!
pre päťdesiat centov
navždy nepriatelia
TLIESKAJME
doskakavenia

láska jedine za keš
na prvú offline platbu
milujem ťa tiež
škoda, že tak drahú
TLIESKAJME
city plné ortéz

odpľutie na chodník
detí plný podnik
hodnoty padajúce v zánik
TLIESKAJME
žijeme špinavý sen

čakanka

stála si v daždi

s pohľadom čo dráždi

lož poznaná každým

budeme spolu navždy

čakala deň každý

čakanka v pršiplášti

potichu kvapky plaší

dúfala kým sa našli

plakala celý deň

pre lásku len a len

verila vo svoj sen

že ukryje ju bázeň

zúfala koľko mohla

aj tak si nepomohla

únava ju zmohla

nesprávny zamotá

lož poznaná každým

budeme spolu navždy

každým okrem teba

budeš moja žena

aspoň na chvíľu

kým zmiznem

a ty ostaneš v daždi

Platan

P onuré večery, písané verše

L axné ťahy perom, “ver že” 

A kútna samota, samotár

T úlavé srdce no ty si tá 

A chilova päta, lásko má

N ikým nevlastnený, sloboda

ďas

padajúca hviezda

že už bude noc sa mi ani nezdá

v diaľke svetlá mesta

naspäť dlhá cesta 

nechce sa mi prestať 

svet pohľadom trestať

celú noc neprespať

padajúca hviezda

pri pohľade na mesiac

som vnímačom sveta krás

na jeho vrchole zas

duša deravá, veľký kaz

kúpim si jazdu ešte raz

tancujem, démon bez príkras

na tvári hrozivý výraz

hrozivý smiech, šialený ďas

pri pohľade na mesiac

vychádzajúca hviezda

už bude ráno, rituál prestal

mravčími ľuďmi sa plniace mestá

naspäť do sveta zas

prevtelený napospas

žiarivému svetu, nie víťaz

raz vás všetkých vezmem ďas

vychádzajúca hviezda

dúha

aby vznikla dúha

musia padať kvapky

aby vznikla túžba

musí byť dvojica

ja, Ty

hľadáme kotlík plný zlata

deravé srdcia láska pláta 

dúha je dlhá, moja zlatá

kráčajme kým ju vidieť

a teplo sála

hľadáme spolu poklady

dúfame, že sa podarí 

dúha je dlhá, moja zlatá

utekaj lebo slnko hasne

a ja padám

hľadím hore, vidno len tmu

v jame bez lásky úplne dnu

dúha je dlhá, moja zlatá

nájdi ma nech je nám opäť krásne

nádej upadá

aby vznikla dúha

musia padať kvapky

aby vznikla túžba

musí byť dvojica

ja, Ty

odstúp

úsmev sa vytratil

oči sa žúžili

cnosti sa stratili

súcit sa zavraždil

odstúp

chcem ťa vidieť v pohybe

ideálne smerom odo mňa

stratil si sa v ohybe 

svojho charakteru a 

zhnil si namôjveru a 

vrecom plným hlienu

si sa stal naozaj

rýchlo, priam si sa ponáhľal

kde hodnotný človek zaváhal

šprintér za medailu

a dušu z hnoja odliatu

priamo z prekliateho Návu

vdýchol sám Belzebub

okolo lietajú roje múch

vznáša sa odporný puch

odstúp, potrebujem vzduch

odstúp, kým nastane kuch

úsmev sa vytratil

oči sa zúžili

cnosti sa stratili

súcit sa zavraždil

odstúp 

vypadni

zvírený prach

ako si prišla
tak si odišla
zvodná a divoká
dravá riava
tečúca všade
padám do potoka
v očiach čierňava
„no mňa nedostane“
plávam a plávam
k mesačnému svetlu
keď otvorím oči
hlava sa mi točí
a po tebe ostal len
zvírený prach