09 septembra 2020

meluzína

karmínové kvapky dažda

dráždia už červené oči

od polnoci do polnoci

plne v moci tmy a ticha

vzdychá vedľa, hĺba plytká

myká rukou spoločníka

čo uniká mysľou inam

príval, posun, pohasínam

vraj si líham, vraj je iná

mihá sa predo mnou

spomienkou pre lúzrov

priepustkou každá ďalšia

krajšia, lepšia, primitívna

meluzína čo núti ma

spať