kroky

do cesty udierajú ťažké topánky
fantóma, čo čaká kým sa vyčasí
v uniforme pouličnej smotánky
kožená bunda, symboly, retiazky
kolíšu vo vetre
šibalsky

nechá si kvapky padať do očí
stierajúc vodu ťažkými viečkami
čakajúc kým ho svet premočí
vietor, voda, medzi svetlami
mokne na chodníku
priehľadný

pozorujúc prichádzajúce auto
prerážajúce ho svetlom reflektorov
premýšľal prečo dávno vzdal to
vysaný svetom dementorov
kráča sám mestom
nemotorno

pod starou čerešňou končí cestu
kým sa zas mesto nezatmaví
premieľa svoju nenávisť k mestu
kým ho v tom slnko nezastaví
a on zmizne na deň
možno navždy

vata

letné noci vystlané vatou
nepremýšľajúc nad útratou
s vína prevrhnutou šálkou
objímajúc sa s podlahou
pod cukrovou jedo-vatou
tvojich pier
tvojich slov
tvojich prázdnych prísľubov
tvojich planých pokusov
stať sa vílou našich snov
jedinou a úžasnou
hoci si len príkrasou
nápomocnou výstelkou
nocí čo nemajú mäkkosť
s vína prevrhnutou šálkou
objímajúc sa s podlahou

sloboda

väznený sám
slobodný s tebou

môcť sa k tebe pritúliť
môcť sa každé ráno zaľúbiť
vstávať skoro s úsmevom
aj keď je sobota
tebou darovaná sloboda

smiať sa na priblblých vtipoch
nikdy nežiť trápne ticho
šťastní bez výhrad
aj keď sa stane nehoda
tebou darovaná sloboda

môcť sa podeliť o radosť
prekonať spolu každú starosť
v šampanskom života
primiešaná jahoda
tebou darovaná sloboda

som väznený sám
a slobodný s tebou