Na zábradlí

na zábradlí

pred obchoďákom

sledujúc svet

jeho polospánok

šedé oblaky

strieborné auto 

prázdne pohľady

doba je chladná

doba je povoľná

doba je slobodná

ale je naozaj? 

sklopené hlavy

žiariace displeje

nikoho to nebaví

život sú galeje

život je mámenie

život je duše trasenie

ale je naozaj? 

na zábradlí

pred obchoďákom

sledujúc svet

kým nepríde po mňa spánok

Zopár večností

hodina spania
budík vykrikuje
znenazdania
privinieš sa ku mne
teplo sála
hebké zabudnutie
tvoja krása
znamená, že nutne
ešte spať dá sa
tak sa nezobuďme
zostaneme už len
zopár večností

Kyanid

dlho stojím na vlastných

dlho stojím sám

vo vetre sa hrám

kým zaspávam

dieťa noci

niet tej moci

ktorá by zastavila

ktorá by sa postavila

som novic

kyanid v záplave pijavíc

žuvačka v kope krýs

chlór v studniach poddaných

choroba čo šťastím nechytíš

necítiš

úbytok života

zabúdaš

nadýchnuť kyslíka

slabneš

padáš dozadu

vstávaj

postav sa do radu

predstúp pred porotu

posledný súd

prosím nesmúť

raz to prísť muselo

tragileporelo

smrť, kyanid živých.

(Ukážka z mojej zbierky "Prvá", ktorá bude zverejnená na blogu v ďalšom týždni)

Zimná noc

basy v slúchadlách

nepotrebujem tie pivné

aby som sa stratil

stačí chladná noc

a hviezdy nevinné

čo žiaria na cestu

hoc nie sú povinné

vedúc ma do parku

vlastne je to jedno

keď zlieva sa v jedno

cesta a cieľ

pre dušu jedlo

pre telo spálené

hodiny strávené

myslením

chodením

hľadením do prázdna

hľadajúc niečo

v ničom

pričom

všetko sa nosí so sebou

a stráca sa

v zrážajúcom sa dychu

a snehových šľapajách

basy v slúchadlách

strážny anjel pri mne

stratil som sa v sebe

zrazu som nikde