29 júla 2020

fénix


po večeroch píšem verše
čo sa ani nerýmujú
skôr ako rytmiku
pri tom triafam terče
len a len v mojej hlave
a po jednej šípke
denne
stále
zahadzujem minúty života
a v dierach na stene
sa ozýva prázdnota
životná hviezdna pechota
z nadšenia ostáva čiernota
keď sa dohadzuje uhlie
ale duša pre nič nehorí
z popola zrodený
na popol zmenený
fénix, čo zabudol povstať