21 októbra 2020

melatonín

insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám

vychádza slnko
ja som stále nespal
stále zrejme platí
„za city sa trestá“


nedopité víno
poloprázdna dvojposteľ
pocity sú mimo
reality štyroch stien


abstinenčný príznak
túžbou už zavíjam
z nezávislého prízrak
melatonín, 15 miligram


insomnia
nosom ku hviezdam
vertigo
padám do neznám
odkedy tu nie si
odkedy ostávam sám

 

(z mojej druhej, pridlho chystanej, zbierky básní)

14 októbra 2020

uložiť ako

usmievaš sa na mňa

z monitoru krásna

ostala si digitálna

utiekla si

raz dva


objímaš ma pevne

aj keď nereálne

tuho a dôverne

od reality

na nerozoznanie


je treba zabudnúť

finálne naveky

slobodu rozhodnúť

rýchlo a rázne 

uložiť ako ...

uložiť ako ...

07 októbra 2020

kolobeh

opustený život sa už nevráti

opustený amant sa však nestratí

nikde inde ako v spomienkach

na lásku v cudzích posteliach

na vášeň čo už len predstieraš

ospalosť s ktorou sa vystieraš

nevôľu s ktorou nám ustieľaš

zvodnosť s ktorou sa vyzliekaš

na vervu s ktorou vždy odchádzaš

opustený amant sa však nestratí

kým sa kolobeh nenavráti

30 septembra 2020

nočné blues

mihajúce svetlá ulice

sledujem oknom o plece

hľadajúc chybu v prednese

ktorá nás cez to prenesie

skôr ako ma domov privezie

nočný spoj z citovej márnice


ledva bdelých promilentov

pozorujem iba letmo

v myšlienkach som stále s tebou

aj keď je to aj tak jedno

hľadám uzmierenia gesto

kým letíme nočným mestom 


na konečnej odchádzam von

symbolika, tak už som v tom

hmkám tichým barytónom

tóny opustených nocí 

čo čakajú príchod hostí

poloprázdnym nočným spojom

náhle sa cnie za domovom...

23 septembra 2020

bubliny

žuvačkové bubliny

v ktorých si schovaná

prasknú vo chvíli

keď slávik za rána

dospieva si hymnu

medzi svetmi 

divnú


a ostaneš len ty

nahá a bezbranná

vrhnutá v ústrety

do sveta - žalára

kde nič nepoznáš

a už nie si

podstatná

16 septembra 2020

háďatá

háďatá

neškodné mláďatá

neskôr však v  zuboch jed

čaká ťa 

poráta

sa s tebou 

chorál jedovatých úst

čo spieva pár hudobných súst

cudzím ušiam

nepripustia

aby si to vedel

aspoň myslia

pravda hmlistá

často inde

hadia pieseň zvukom čistá

prinesená

priamo k tebe

zatiaľ čo sa ladne vinú

popierajúc svoju vinu

svet sa točí

stále ďalej

hniezda všade

09 septembra 2020

meluzína

karmínové kvapky dažda

dráždia už červené oči

od polnoci do polnoci

plne v moci tmy a ticha

vzdychá vedľa, hĺba plytká

myká rukou spoločníka

čo uniká mysľou inam

príval, posun, pohasínam

vraj si líham, vraj je iná

mihá sa predo mnou

spomienkou pre lúzrov

priepustkou každá ďalšia

krajšia, lepšia, primitívna

meluzína čo núti ma

spať

02 septembra 2020

sickamor

falling asleep

while thinking about pain

was it too much

and will you still stay

to entertain

and to maintain

my hunger for play

under control

until you are slain 

fallen for me 

damaged by me 

what else to say

i need you to stay

i will make you stay

26 augusta 2020

líšky

líšky

naháňajú lesom

seba navzájom

hľadajúc na noc

podnájom

a pomoc


prišli

na križovatku ciest

prší na každej

vybrali sa spolu

za svetlami 

miest


našli

jedlo, šaty, strechu

neboli však šťastné

vrátili sa späť

po utrpenie

krásne

19 augusta 2020

milióny

milióny hviezd

no prežiariš všetky

milióny otázok

presahujúcich svety

poznané nami

ľuďmi - miliónami

s nezvestnými

odpoveďami


milióny ľudí

a jediná ty

milióny hviezd 

hľadiacich za vesmír

nepoznaný nami

dvoma kométami

pretkanými snami

fantazmagóriami


milióny bodov 

kde sa môžme stretnúť

milióny trás

čo sa môžu pretnúť

stále sú delené

od seba navždy

svetelných rokov

miliónami

12 augusta 2020

zore

miesto vedľa mňa je voľné

sadni si a ja ti poviem

o ceste len chabo schodnej

o láske no nie dôstojnej

objatiach na chladnom schode

o bozkoch keď láska zomrie

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch na ranné zore

stálom čakaní v pozore

úvahách o trápnom rozchode

o lásky novom živote

spomienkach doby radostnej

čakaní na obsadenú posteľ

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch na ranné zore

pohľadoch za zorné pole

05 augusta 2020

živly

štyri živly
a dve telá
holubica
odletela
vášne vojna
nepriestrelná
a ranený
premárnení
v utrpení
nehasnúci
srdce búši
aj to druhé
kým nepríde
ráno kruté
zabudnutie

29 júla 2020

fénix


po večeroch píšem verše
čo sa ani nerýmujú
skôr ako rytmiku
pri tom triafam terče
len a len v mojej hlave
a po jednej šípke
denne
stále
zahadzujem minúty života
a v dierach na stene
sa ozýva prázdnota
životná hviezdna pechota
z nadšenia ostáva čiernota
keď sa dohadzuje uhlie
ale duša pre nič nehorí
z popola zrodený
na popol zmenený
fénix, čo zabudol povstať

13 mája 2020

box

v chladnej zemine odpočíva box
čo do neho vložil vie len on a noc
ako aj to čo v nej hľadá
prečo v nej našiel kamaráta
účastný polnočného seminára
čo viedol mesiac na nebi
vykopal si hrob pre hviezdy
čo našiel v očiach, zbláznený
život nemohol byť zmarený
cit však môže byť väznený
mrazený
v podzemí
naveky
pomôž mi

06 mája 2020

v lese

v šumení lístka
hľadajú útechu
uctievatelia
vetra ako odevu
chôdzou na boso
chodidlá zoderú
niečo na spôsob
záchrany
za cenu záderu
na tele
pre pokoj duše

pri zvukoch potoka
hľadajú si prístav
lodivodovia
bez plachiet a príkras
bez kotvy nestoja
nemožno pristáť
ďalej
aj keď bez kompasu
nádej
to čo tam hľadajú

29 apríla 2020

vatry

vatry pod ružovým nebom
slnko padá
vietor, ten dnes vôbec nebol
viečko padá
žmurkáš na mňa
stratená
na chvíľu
vo chvíli
pre chvíľu nás
láska
pod miznúcim svetlom
čas zapadá
prachom
čo tu predtým nebol
luna padá
ty si nahá
na chvíľu
vo chvíli
mráz
vystriedala horúčava

22 apríla 2020

strácam


strácam kontrolu
nad všetkým, každým
strácam ochotu
nechať sa dráždiť
strácam trpezlivosť
stojaci v daždi
strácam aj citlivosť
ostávam vážny
strácam svoju formu
ospalý strážnik
strácam uniformu
anjeli strážni
strácam sa svetu
hrdzou obalený
strácam sa k svetlu
spásou obdarený

15 apríla 2020

zmysel


zmysel v slove zmyselná
má svoj zmysel bez debát
pýtam sa či zmysel má
čakať s tebou príchod rán
pri zvukoch nezmyselných fráz
kým nám ohlodá zmysel čas
alebo má zmysel zas
zavrhnúť nezmysly a
ostať naozaj navždy sám

08 apríla 2020

hm

v pene kapučína
v kapuci moderného mnícha
sa mi celkom ťažko dýcha
pretože pri pohľade na svet
sa žalúdok dvíha
duša mu prikývla
a pri srdci pichá
mozog neutícha
rozum sa ukrýva
nenávisť a politika
ľudská cnosť zdochýna
mŕtvoly uprostred chodníka
nikoho sa to však nedotýka
koľko ešte kým nás dostane pýcha
ohrdnutého násilného milovníka
planéty ktorá ledva dýcha
do pozície kedy nenávistná dýka
v zrkadle nájdeného protivníka
padne na kameň nášho
opľutého pamätníka

19 februára 2020

klamstvá osudu

viacnásobné klamstvo
sa mení v pravdu
ľúbim ťa v prázdno
sa mení v ranu
v tu ránu
keď sa vyhýbame ránu
a klamstva poznaniu
pravdy zaostreniu
snov ukázneniu
lebo
osudu potrebu
naplní on sám
skutočnosť neodchádza
lož ju neodrádza
lož lásku nepredchádza

22 januára 2020

soulstone

you held it in your hands
staring at me dead ...
... straight into my eyes
watching as I bled
quietly into night
still restless at heart
asking you at least
for a fair fight
just heard you whisper „die“
as you crushed my soul
forever set in stone
the soulstone that kept me
that kept us both
whole

16 januára 2020

BPM

údery za minútu
stodesať do ticha
stodesať z hlbín hrudníka
každý z nich tmou k tebe preniká
až k tvojim spánkom otupeným ušiam
ktoré však aj v snení tušia
starosti čo zvyšujú mi tep
je to len vysoké bípíem
vysoké bípíem
hovorím si, ale aj tak viem
že pre pravdu si zas vypijem
pohár trpkosti až do dna
prečo ten úsvit toľko trvá
dám ti bozk do vlasov
čo zakrývajú tvoje plecia
milujem ťa navždy predsa
plačem slzy citu
isto nie slzy zániku
alebo?

08 januára 2020

vtáčik a maliar

každé ráno, každý deň
slávik trilkoval svoj sen
maliar sa pri okne smial
kým speváčik dospieval

každé ráno, každý deň
trilkoval ten istý sen
maliar ho namaľoval
obraz sa mu fádny zdal

každé ráno, každý deň
otravný chválospev znel
kým si maliar premyslel
ako obraz rozoznieť

jedno ráno, jeden deň
neozval sa vtáčí spev
v obraze šmuhy červene
vraj musel
pre vyššie umenie