12 mája 2018

Nebež.

nebež
niet sa kam ponáhľať
mladšia ako my dvaja
je už len dnešná noc.

vieš
pri pohľade na Teba
som videnie stratil
šťastie, len periférne
priveľa krásy
a tebe dnes nádherne voňajú vlasy.

chceš
vraj ísť niekam preč
je ti jedno kam
srdiečko, som kompas
smer udávam
noc nedáva priestor bežným únavám.

potrebuješ
pobozkať a čím skôr
cítim to jasne
hrdinom, stanem sa
bude to krásne
nad touto myšlienkou potichu žasnem.

odťahuješ
sa so smiechom, nerozumiem
iskry v očiach máš
“nebež
niet sa kam ponáhľať
mladšia ako my dvaja
je už len dnešná noc”

vyriekneš.

02 mája 2018

Svietim.

Dávam, chceš?
Nechceš? Bež.

nikdy si mi neukázala
aký som cenný
práve naopak
a teraz keď si preč
vidím to aj sám
zlepšil sa mi zrak.

jaskynný netopier
a zrazu svietim
hviezda pohrebu
a zrazu vstávam
zabudnutý amant
a pocitov nával
zmiatol zo stola smútok

pretože

viem svietiť pre seba
viem svietiť pre Teba
ja svietim pre všetkých
je to môj chleba.
vstávam, ešte nie je čas
vstávam, lebo nie je čas
ležať vo vlhnúcej hline
keď život je nadosah.
zabudbutý iba Tebou
svet nech sa pozerá
kde bolesť posilou
slzy sú hrdinov
a ja som vyplakal oceán
do hrnčeka kávy.

dám Ti čo mám
je toho dosť
ak mi dáš čo máš
sprav mi radosť

a teda sa pýtam...
Dávam, chceš?
Nechceš? Bež.