Nezabudnem

nezabudnem
na pohľady za hviezdy
na lásku čo sa do srdca nevmestí
na sľuby na prázdnom námestí
na pohľad čo dobré neveští
na konca lásky predzvesti
na diaľku čo sa vraj nezväčší
na hviezdy ktoré nás nechceli
nezabudnem

Odpočet

Jeden prehnitý svet
Dve kvitnúce duše
Tri svety od seba
Štyri pohladenia
Päť sekúnd ľúbenia
Od večnej lásky
Akej nikde niet

Päť prekážok cestou
Štyri arytmie srdca
Tri posledné kroky
Dve lásky zátoky
Jeden bozk, mrákoty
Skončila cesta
Za láskou večnou

Ache

spare me the headache
of crying myself to sleep
spare me the heartache
of waking up to empty sheets
spare me the headache
thinking what we could have been
spare me the heartache
knowing that we never will
spare me the headache
of scrolling through our messages
spare me
spare me my short-lost love
spare me all the aches
that your love has.

N666

nepršalo roky
mláky majú slanú vodu
so svetom sme na dva kroky
od rozchodu
noci sú preplné hnusu
nastúpim do autobusu
na podlahe kopy trusu
na sedadlách skoro tiež
hádžem kockami na krku
čo padlo sa nedozvieš
no možno sa chceš tiež zviesť
hneď ako sa dozvieš
že soférom je Dante
a spoj má číslo trikrát šesť
zastávok je deväť
kto ide kam nemôžem vedieť
no myslím, že veľa z nás
cestuje bez lístka
cestuje bez výstrah
cestuje keď sveta bojí sa
kým nás vezme ďas
a zistíme, že tu cesta nevedie
počujem "konečná" znamenie
zisťujem, stáli sme na mieste
zatratenie
života stratenie
vábenie
večnosti sľúbenie
stretnutie
nočné osvetlenie
N666.

prosím

zdvihni
zdvihni ma
zdvihni ma a
zdvihni ma a
oprav
prosím

objím
objím ma
objím ma a
objím ma a
ver mi
prosím

drž sa
drž sa ma
drž sa ma a
drž sa ma a
vydrž
prosím

miluj
miluj ma
miluj ma a
miluj ma a
zostaň
prosím

Na zábradlí

na zábradlí

pred obchoďákom

sledujúc svet

jeho polospánok

šedé oblaky

strieborné auto 

prázdne pohľady

doba je chladná

doba je povoľná

doba je slobodná

ale je naozaj? 

sklopené hlavy

žiariace displeje

nikoho to nebaví

život sú galeje

život je mámenie

život je duše trasenie

ale je naozaj? 

na zábradlí

pred obchoďákom

sledujúc svet

kým nepríde po mňa spánok

Zopár večností

hodina spania
budík vykrikuje
znenazdania
privinieš sa ku mne
teplo sála
hebké zabudnutie
tvoja krása
znamená, že nutne
ešte spať dá sa
tak sa nezobuďme
zostaneme už len
zopár večností

Kyanid

dlho stojím na vlastných

dlho stojím sám

vo vetre sa hrám

kým zaspávam

dieťa noci

niet tej moci

ktorá by zastavila

ktorá by sa postavila

som novic

kyanid v záplave pijavíc

žuvačka v kope krýs

chlór v studniach poddaných

choroba čo šťastím nechytíš

necítiš

úbytok života

zabúdaš

nadýchnuť kyslíka

slabneš

padáš dozadu

vstávaj

postav sa do radu

predstúp pred porotu

posledný súd

prosím nesmúť

raz to prísť muselo

tragileporelo

smrť, kyanid živých.

(Ukážka z mojej zbierky "Prvá", ktorá bude zverejnená na blogu v ďalšom týždni)

Zimná noc

basy v slúchadlách

nepotrebujem tie pivné

aby som sa stratil

stačí chladná noc

a hviezdy nevinné

čo žiaria na cestu

hoc nie sú povinné

vedúc ma do parku

vlastne je to jedno

keď zlieva sa v jedno

cesta a cieľ

pre dušu jedlo

pre telo spálené

hodiny strávené

myslením

chodením

hľadením do prázdna

hľadajúc niečo

v ničom

pričom

všetko sa nosí so sebou

a stráca sa

v zrážajúcom sa dychu

a snehových šľapajách

basy v slúchadlách

strážny anjel pri mne

stratil som sa v sebe

zrazu som nikde

Hrou

prikrytý tmou
a ty so mnou
stratení
zmámení
uchvátení
hrou

ostaň so mnou
prikrytá, nov
nádherná
zmyselná
rozpálená
hrou

budeš mi tmou
a ja tvojou
spojení
súdení
zasľúbení
osudu hrou

Za ruky

zasnežená noc                                   

horúce víno                                       

smeješ sa milo                                  

keď podáš mi ho                               

srdce mi volá                                     

o pomoc                                                        

odvážne oči                                       

plaché úsmevy                                              

pohľad na pery                                  

túžbou spojení                                  

aj bez imela                                       

polnoci                                                          

spojené ruky

rozdielne trasy

slzavé riasy

o rok zas asi

pri víne spolu

záruky

za ruky

Vent

prečo sa snažiť
už zajtra
sa môžem v pekle
smažiť
kým tento svet len
pomaly dusí

hodiny v posteli
len tak zbytočne
„nebudem sa snažiť“
„je to tak zbytočné“
tlak na hrudi
a ťažko sa dýcha
skôr ako česť
dnes utrpí pýcha
pod váhou starostí
praská mi duša
a svet sa pokúša
ubiť ma palicou
jeho prázdne tváre
zahmlené pohľady
a kde nestačí apatia
nezodpovednosť pohladí
a on mi šepká „podľahni“
„buď presne ako ostatní“
a očí mi hasnú
vyvracajú stĺpikom
pozerám na seba
ihneď ma napína
studená sprcha
ľadové slzy
kedy sa to stalo
prečo som si cudzí
veľmi ma to mrzí
zápalkou do očí
zapáliť dávno mŕtve
pozrieť sa pred seba
a dupnúť na pedál
sám sebe iskrou
aspoňže istou
a keď je svet šedý
ja budem biely
víchor čo letí
a objíma svet
aj keď v ňom často
dosť iskier niet
a ak toto čítaš
prosím ťa hneď
neprežívaj život
životom svieť

prečo sa snažiť
keď už zajtra
sa môžem v pekle
smažiť?
lebo vzdávať sa
je výsadou slabých.

Neviem

neviem kto si
no viem, že si
stratená
kým mnou
nenájdená
priestorom plávaš
si

neviem kde si
no viem, že si
čakáš ma
kým ja
prehľadávam
svet kde ty, poklad
si

neviem aká si
no viem, že si
nádherná
pre mňa
vybásnená
ty, moja jediná
si

Rozchod

prechádzam ulicou
čo už nepatrí nám
v oblečení dážď
predieram sa hmlou

v srdci šedý šum
čo na svet chcem klásť
cítim sa tak sám
v mysli lorem ipsum

z duše ukovaný meč
ubila si jej oceľ
na nákove krásy
prosím choď už preč

z očí rozbité okná
pozri sa mi do nich
uvidíš láskavé peklo
dušou prebodnem ťa
naša láska skoná

Bleh

je tomu dlhý čas
stal som sa siluetou
vyjúcou na mesiac
vence
pretkané samotou
vo svetle zašlých lámp
vo svete plnom strát
zánik, môj kamarát
zašepkám do pekla
že Ťa mám rád
života celibát
hravý flirt s hlinou
nikdy nie s inou
z tela šampus vyteká
oslavy života predikát
neoplatí sa zamykať
keď démoni vzlietajú
svety sa striasajú
hnijúci blíženci
anjelov milenci
mŕtvi zaľúbenci
života neverci
zánik a smrť.

Medzi hviezdami

od prvej správy

zrazili sa

dve veterné smršte

zaseknuté

medzi hviezdami

zlým znamením

mali byť tie naše

štyria stratení

dvojaké rubáše

rovnaké myšlienky

zakázané túžby

filtrované úsmevy

uchované navždy

vzplanuté vášne

myslené bozky

milujúc zvláštne

chutíš tak božsky

láskavé trosky

spolu osamote

hľadíme na svet

kým nás nerozdelí

do poslednej správy

zrážali sa

nepochopené vánky

túliac sa láskavo

pod hviezdami

Zabudol som

zabudol som
na tvoje dotyky

zabudol
na tvoje návyky

zabudol
na naše zlozvyky

zabudol
začal od piky

zabudol
klamem, doriti.

Vonná

vonná sviečka

falzifikát

tvojej vône

jej plamienok

zlý duplikát

našej vášne

stopený vosk

posledný krát

a potom dosť

vonná sviečka

nám dohára

zostaň ešte

jej plamienok

už umiera

pozerám sa

stopený vosk 

preč odchádzaš

posledný bozk

ostala clivosť

a zápalky

dávno mŕtve

Okradnutí

v lese mŕtvych stromov
za hranicami "reálna"
vlečie sa armáda neslávna
armáda s dušou chorou

s podliatymi očami
výrezmi na mieste sŕdc
na chrbte s krížami
bremeno nesúc

s kruhmi pod očami
jedinečnou deformáciou
každý s vlastnými ranami
plaziac sa s mániou

so známkami hniloby
hľadáme čo nám ukradli
naspäť si svoje vydobyť
nádeje nikdy neboli

personifikácie bolesti
upíname sa k nej
z lovcov ku koristi
zlodejky márnivej

sme okradnutí
zlodejkou je láska
a kým nezomrieme
bude nás lákať
kým nevráti nám
život do hrudí

v lese betónových blokov
bohužiaľ dokonale reálna
vlečie sa armáda neslávna
skrytá od povrchných pohľadov

Burn

poznáme sa minúty

minúty v daždi

v daždi tu horíme

horíme z vášní

z vášní aj svietime

svietime tak krásne

krásne ako z básne

básne majú koniec

koniec majú plamene

plamene kým vyhasneme

plamene kým zabudneme

miluj ma kým vyhasneme

miluj ma kým zabudneme

miluj ma

plamene

miluj ma

Po slnku býva plač

usmiaty muž
slnečné poludnie
stáva sa, nuž
v láske neuspel

plačúci muž
na oblohe mraky
mokrý betón, nuž
dažďa nie sú kvapky

láska
bolesť
ľútosť
bolesť
hanba
bolesť
samota
bolesť
nádych
bolesť
výdych
bolesť

plačúci muž
na oblohe mraky
otvára dáždnik, už
dažďu patria kvapky

usmiaty muž
slnečné poludnie
netušil, že už
príde stretnutie
čo pošle bolesť
v krásne zabudnutie

Dno

skáčeme z útesu
bozky chutia ako gin
namiesto vzduchu dym
ešte chvíľu vydrž kým
narazíme na dno
našich duší
aj keď každý z nás
tuší, že príde mráz
a ukradne nám úsmevy
a kam sme to dospeli
budeme sa pýtať
zatiaľ môžme splývať
splývať spolu v jedno
kým ďaleko je svetlo
a blízko je rozkoš
dnes obavy odlož
rozplyňme sa v daždi
tak to robí každý
hovoríme sami sebe
kým ťa beriem nahú
k sebe, sa tlačíme
no nič necítime
teda až do chvíle
kým to neskončíme
pri sebe ležíme
márne sa snažíme
nájsť súlad duší
a v mysliach hučí
že toto je dno.

Strach

čo bude ak ťa opustím
čo bude ak si pripustím
čo bude ak to dopustím
čo bude ak?

čo bude ak život premením
čo bude ak výzor pozmením
čo bude ak priateľov vymením
čo bude ak?

nemám žiadne tušenie
nepoznám možné dopady
a čím ma život prekvapí
otázka si žiada nové znenie
čo bude ak nie?

čo bude ak nie?
dostanem z neba znamenie?
príde moje výkupenie?
odpoveď : nie a nie.

akokoľvek bola by vôľa silná
bol by som iný ako by som býval
nešťastný až kým vlastný strach
na prach obráti ma.

Kým

kým som bol s tebou
všetko bolo inak ...

noci za dni
oddych za vášeň
chýba melatonín
endorfín dokáže
udržať funkcie
potrebné k životu
kým my sa ľúbime
hľadajúc slobodu
ktorú sme si vzali

káva za vodu
cit za rozum
láska z návodu
krásne univerzum
ale tak prázdne
prázdne bezozmyslu
kým písal som básne
cítil chuť nakyslú
predzvesti konca

život za nás
seba za teba
z duše kolomaž
pekár bez chleba
nemá prečo
a ja nemám tiež
poviem Ti niečo
aj keď to vieš

kým som bol s tebou
všetko bolo inak ...
až teraz dokážem
slobodne dýchať.

Prezraď mi

ležíme pri sebe

v úplnej tme

a predsa nie ...

ležíme pri sebe

ja plne pri zmysloch

ty rozpustená v snoch

ja v zajatí

v tvojom objatí

ty voľná

krása samovoľná

prezraď mi prosím

kam si ukryla problémy

odkiaľ berieš pokoj

prečo ti hľadím na pery

a chcem ešte mnoho rokov

prezraď mi prosím

ako tak krásne dýchaš

a šteklíš ma vlasmi

prečo nemám v srdci tiaž

keď mi k nemu prirástla si

prezraď mi prosím

o čom sa ti práve sníva

a či je to o nás

čo všetko sa v tebe skrýva

keď ma ráno pohľadom ochutnáš

ležíme pri sebe

v úplnej tme

a predsa nie ...

ležíme pri sebe

ako je to možné

prezraď mi prosím
prezraď mi
prezraď

Jablko

Tvoje nežné očí

rastúce pokušenie

musím sa ubrániť

zákazu porušenie

moje hadie srdce

tichučký poradca

v hrudi mi šepoce

"daj si, nebráň sa"

naše pery spojené

padáme hlboko

o chvíľu nás vyženú

 si rajské jablko

Podľahni

noc
má veľkú moc
vánok
sme bez topánok
hviezdy
nie úplne triezvi

čas
tlkot v nás
túžba
na krku kúš ma
pohľady
nikto nás nezmarí

cit
nedá sa potlačiť
krása
zabudnúť nedá sa
dotyky
a v bruchu motýlky

dych
nádych
výdych
podľahni.

Tempo

už nám hrajú

dosť bolo pohľadov
emócií plných
neznámych pocitov
podivna vlny

prišiel náš čas
tempo je rovnaké
sme práve včas
tak sa mu poddajme

dnes nehrá kapela
dnes hrajú srdcia
dirigentom život
ladíme bez debat
samoty zradcovia

prišiel náš čas
tempo je rovnaké
tancujeme nadčas
nech to tak zostane

dosť nie je pohľadov
emócií plných
už známych pocitov
podivna vlny
v jednokročke lásky
navždy uväznení

nikdy nedohrajú

Platanická

mohol by som ...

Ťa držať za ruku
a písať Ti básne
hladiť Ťa na líci
fotky na polici
mať spomienky krásne

kupovať Ti kvety
s hriať Ťa v noci
cez deň Ťa brániť
v prachu čas tráviť
plní emócií

nemôžu

mohol by som
ale nemohol
Kráska, pretože Ty
si len platanická
láska

In the night

still found in the night

where the bravest might

explore and then find

their own inner light

shining way too bright

too long have I walked

to myself have talked

realising all the fraud

I have done 

and have been taught

feeling so betrayed

heartbeat just delayed

and I have been swayed

by getting eyed

knowing to be played

memories weaken

her whispers sleeken

already been beaten

as my eyes deepen

knowing tomorrow I will be

still found in the night

where the bravest might

explore and then find

their own inner light

shining way too bright

Sny

ukazovať slnku ráno zuby
nebyť tým, čo samotný sa budí
robiť len to čo ma baví
žiadny stres a žiadne stavy

fakeové botasky, pravé zážitky
víno s colou, čisté priateľstvá
spontánne nápady, obrovské plány
všetko raz bude, pozeraj mami.

A na hodiny pozerať nie je čas,
A na ...

"Na ďalšie úspechy."
"Na ďalšie roky."
"Na zdravie, slečna ...
 vraj nebezpečná."

"Veľmi Ťa ľúbim"
"Ja Teba tiež"
...
"Fakt si ju berieš?"
"Áno."
"Nevestu pobozkať smieš."

"Oci a prečo?"
"Oci, nerob si vrásky."
"Oci, vážne je mamina kráľovnou krásy?"

"Dedo a prečo?"
"Dedo, prečo máš vrásky?"
"Dedo, ale vážne, kam si dal vlasy?"

A na hodiny pozerať nie je čas,
A na ... svete zanechám ryhu
Láskavú ryhu bez ostychu
V srdcovej svalovine blízkych
Mne.

Tik Tak

bum bum
nádych
tik tak
bum bum
výdych
tik tak

oslavný rituál našej lásky
s bubeníkom v tvojej hrudi
tak ako každé ráno
zasa ma budí

počujem tvoj pokojný dych
akoby to bolo dnes
TIK
začujem hodiny a cítim des
TAK
zasa ma o srdce okradneš
hneď po tom ako vydýchneš
TIK
posledný krát ma objímeš
TAK

otrasný rituál mojej samoty
s bubeníkom v mojej hrudi
tak ako každé ráno
zasa ma budí

bum bum ... bum bum
nádych výdych
tik tak
bum bum ... bum bum
nádych výdych
tik tak

Tak ešte raz.

Roky, v nich mesiace 

v mesiacoch hodiny

strávené bojom

bojom bez vidiny

vidiny víťazstva.

duši čistej dostalo sa červených škvŕn

a myrokard už pumpuje naprázdno

krvácanie neprestáva, rany sú nastálo

a vedomie sa stráca do sveta alfa vĺn.

ten čo bojoval, na zemi kľačí

v pohľade sa chvíľu zúfalstvo zračí

pozrie na sokyňu v ľúbeznom háve

tú ktorá ľuďom životy ničí

a naopak práve.

vyníma sa nad ním, tak ako zakaždým

na perách úsmev,  tak ako zakaždým

v rukách má revolver, tak ako zakaždým

už to zas nezvládne, tak ako zakaždým

toto bolo naposledy, tak ako zakaždým

poučí sa z vlastných chýb, tak ako zakaždým

aj tak je závislý

nemôže prestať

sám seba trestať.

uchopí hlaveň

namieri na seba

v očiach má plameň

a jasnú výzvu : 

“Tak ešte raz.” 

Roky, v nich mesiace 

v mesiacoch hodiny

strávené bojom

bojom bez vidiny

vidiny víťazstva

vidiny lásky.

Nebež.

nebež

niet sa kam ponáhľať

mladšia ako my dvaja

je už len dnešná noc.

vieš

pri pohľade na Teba

som videnie stratil

šťastie, len periférne

priveľa krásy

a tebe dnes nádherne voňajú vlasy.

chceš

vraj ísť niekam preč

je ti jedno kam

srdiečko, som kompas

smer udávam

noc nedáva priestor bežným únavám.

potrebuješ

pobozkať a čím skôr

cítim to jasne

hrdinom, stanem sa

bude to krásne

nad touto myšlienkou potichu žasnem.

odťahuješ

sa so smiechom, nerozumiem

iskry v očiach máš

“nebež

niet sa kam ponáhľať

mladšia ako my dvaja

je už len dnešná noc”

vyriekneš.

Svietim.

Dávam, chceš?

Nechceš? Bež.

nikdy si mi neukázala

aký som cenný

práve naopak

a teraz keď si preč

vidím to aj sám

zlepšil sa mi zrak.

jaskynný netopier

a zrazu svietim

hviezda pohrebu

a zrazu vstávam

zabudnutý amant

a pocitov nával

zmiatol zo stola smútok

pretože

viem svietiť pre seba

viem svietiť pre Teba

ja svietim pre všetkých

je to môj chleba.

vstávam, ešte nie je čas

vstávam, lebo nie je čas

ležať vo vlhnúcej hline

keď život je nadosah.

zabudbutý iba Tebou

svet nech sa pozerá

kde bolesť posilou

slzy sú hrdinov

a ja som vyplakal oceán

do hrnčeka kávy.

dám Ti čo mám

je toho dosť

ak mi dáš čo máš

sprav mi radosť

a teda sa pýtam...

Dávam, chceš?

Nechceš? Bež.