už nám hrajú
dosť bolo pohľadov
emócií plných
neznámych pocitov
podivna vlny
prišiel náš čas
tempo je rovnaké
sme práve včas
tak sa mu poddajme
dnes nehrá kapela
dnes hrajú srdcia
dirigentom život
ladíme bez debat
samoty zradcovia
prišiel náš čas
tempo je rovnaké
tancujeme nadčas
nech to tak zostane
dosť nie je pohľadov
emócií plných
už známych pocitov
podivna vlny
v jednokročke lásky
navždy uväznení
nikdy nedohrajú
Navbar
andante con moto!
OdpovedaťOdstrániťnerozumiem tak ako som, ale motoriek sa teda bojím :-D
OdstrániťVíš, co jsem si uvědomila, že zapomínám slovenská slovíčka, já, která půl života žila ve společném státě, dobře, že píšeš.
OdpovedaťOdstrániťMám šanci se zlepšit!!
To aby som si do životopisu dopísal "lektor slovenského jazyka" :-D
Odstrániťtuto basen som si precitala aj nahlas, ale asi mam dnes zablokovane nejake receptory poezie, lebo v nej absolutne neviem najst zmysel. iba sa mi paci slovne spojenie "podivna vlny".
OdpovedaťOdstrániťnuž nie vždy zrejme myšlienka prerazí úplne na povrch tak ako by mala :-) aj také dielka musia vzniknúť ^^ aspoňže to slovné spojenie bolo fajn :P :)
OdstrániťNikdy nedohrajú?
OdpovedaťOdstrániťTo musí byť smutné.
Resp. ja ako cynička,
za jedinú istota života
považujem posledný úder zvona.
Keď všetko čo má svoj začiatok
koniec nachádza. Ale, to už filozofujem.
môžme filozofovať o exitencii klišé lásky až za hrob :)
Odstrániť