skáčeme z útesu
bozky chutia ako gin
namiesto vzduchu dym
ešte chvíľu vydrž kým
narazíme na dno
našich duší
aj keď každý z nás
tuší, že príde mráz
a ukradne nám úsmevy
a kam sme to dospeli
budeme sa pýtať
zatiaľ môžme splývať
splývať spolu v jedno
kým ďaleko je svetlo
a blízko je rozkoš
dnes obavy odlož
rozplyňme sa v daždi
tak to robí každý
hovoríme sami sebe
kým ťa beriem nahú
k sebe, sa tlačíme
no nič necítime
teda až do chvíle
kým to neskončíme
pri sebe ležíme
márne sa snažíme
nájsť súlad duší
a v mysliach hučí
že toto je dno.
