12 decembra 2018

Vent

prečo sa snažiť
už zajtra
sa môžem v pekle
smažiť
kým tento svet len
pomaly dusí

hodiny v posteli
len tak zbytočne
„nebudem sa snažiť“
„je to tak zbytočné“
tlak na hrudi
a ťažko sa dýcha
skôr ako česť
dnes utrpí pýcha
pod váhou starostí
praská mi duša
a svet sa pokúša
ubiť ma palicou
jeho prázdne tváre
zahmlené pohľady
a kde nestačí apatia
nezodpovednosť pohladí
a on mi šepká „podľahni“
„buď presne ako ostatní“
a očí mi hasnú
vyvracajú stĺpikom
pozerám na seba
ihneď ma napína
studená sprcha
ľadové slzy
kedy sa to stalo
prečo som si cudzí
veľmi ma to mrzí
zápalkou do očí
zapáliť dávno mŕtve
pozrieť sa pred seba
a dupnúť na pedál
sám sebe iskrou
aspoňže istou
a keď je svet šedý
ja budem biely
víchor čo letí
a objíma svet
aj keď v ňom často
dosť iskier niet
a ak toto čítaš
prosím ťa hneď
neprežívaj život
životom svieť

prečo sa snažiť
keď už zajtra
sa môžem v pekle
smažiť?
lebo vzdávať sa
je výsadou slabých.