Strach

čo bude ak ťa opustím
čo bude ak si pripustím
čo bude ak to dopustím
čo bude ak?

čo bude ak život premením
čo bude ak výzor pozmením
čo bude ak priateľov vymením
čo bude ak?

nemám žiadne tušenie
nepoznám možné dopady
a čím ma život prekvapí
otázka si žiada nové znenie
čo bude ak nie?

čo bude ak nie?
dostanem z neba znamenie?
príde moje výkupenie?
odpoveď : nie a nie.

akokoľvek bola by vôľa silná
bol by som iný ako by som býval
nešťastný až kým vlastný strach
na prach obráti ma.

Kým

kým som bol s tebou
všetko bolo inak ...

noci za dni
oddych za vášeň
chýba melatonín
endorfín dokáže
udržať funkcie
potrebné k životu
kým my sa ľúbime
hľadajúc slobodu
ktorú sme si vzali

káva za vodu
cit za rozum
láska z návodu
krásne univerzum
ale tak prázdne
prázdne bezozmyslu
kým písal som básne
cítil chuť nakyslú
predzvesti konca

život za nás
seba za teba
z duše kolomaž
pekár bez chleba
nemá prečo
a ja nemám tiež
poviem Ti niečo
aj keď to vieš

kým som bol s tebou
všetko bolo inak ...
až teraz dokážem
slobodne dýchať.

Prezraď mi

ležíme pri sebe

v úplnej tme

a predsa nie ...

ležíme pri sebe

ja plne pri zmysloch

ty rozpustená v snoch

ja v zajatí

v tvojom objatí

ty voľná

krása samovoľná

prezraď mi prosím

kam si ukryla problémy

odkiaľ berieš pokoj

prečo ti hľadím na pery

a chcem ešte mnoho rokov

prezraď mi prosím

ako tak krásne dýchaš

a šteklíš ma vlasmi

prečo nemám v srdci tiaž

keď mi k nemu prirástla si

prezraď mi prosím

o čom sa ti práve sníva

a či je to o nás

čo všetko sa v tebe skrýva

keď ma ráno pohľadom ochutnáš

ležíme pri sebe

v úplnej tme

a predsa nie ...

ležíme pri sebe

ako je to možné

prezraď mi prosím
prezraď mi
prezraď

Jablko

Tvoje nežné očí

rastúce pokušenie

musím sa ubrániť

zákazu porušenie

moje hadie srdce

tichučký poradca

v hrudi mi šepoce

"daj si, nebráň sa"

naše pery spojené

padáme hlboko

o chvíľu nás vyženú

 si rajské jablko

Podľahni

noc
má veľkú moc
vánok
sme bez topánok
hviezdy
nie úplne triezvi

čas
tlkot v nás
túžba
na krku kúš ma
pohľady
nikto nás nezmarí

cit
nedá sa potlačiť
krása
zabudnúť nedá sa
dotyky
a v bruchu motýlky

dych
nádych
výdych
podľahni.

Tempo

už nám hrajú

dosť bolo pohľadov
emócií plných
neznámych pocitov
podivna vlny

prišiel náš čas
tempo je rovnaké
sme práve včas
tak sa mu poddajme

dnes nehrá kapela
dnes hrajú srdcia
dirigentom život
ladíme bez debat
samoty zradcovia

prišiel náš čas
tempo je rovnaké
tancujeme nadčas
nech to tak zostane

dosť nie je pohľadov
emócií plných
už známych pocitov
podivna vlny
v jednokročke lásky
navždy uväznení

nikdy nedohrajú

Platanická

mohol by som ...

Ťa držať za ruku
a písať Ti básne
hladiť Ťa na líci
fotky na polici
mať spomienky krásne

kupovať Ti kvety
s hriať Ťa v noci
cez deň Ťa brániť
v prachu čas tráviť
plní emócií

nemôžu

mohol by som
ale nemohol
Kráska, pretože Ty
si len platanická
láska

In the night

still found in the night

where the bravest might

explore and then find

their own inner light

shining way too bright

too long have I walked

to myself have talked

realising all the fraud

I have done 

and have been taught

feeling so betrayed

heartbeat just delayed

and I have been swayed

by getting eyed

knowing to be played

memories weaken

her whispers sleeken

already been beaten

as my eyes deepen

knowing tomorrow I will be

still found in the night

where the bravest might

explore and then find

their own inner light

shining way too bright

Sny

ukazovať slnku ráno zuby
nebyť tým, čo samotný sa budí
robiť len to čo ma baví
žiadny stres a žiadne stavy

fakeové botasky, pravé zážitky
víno s colou, čisté priateľstvá
spontánne nápady, obrovské plány
všetko raz bude, pozeraj mami.

A na hodiny pozerať nie je čas,
A na ...

"Na ďalšie úspechy."
"Na ďalšie roky."
"Na zdravie, slečna ...
 vraj nebezpečná."

"Veľmi Ťa ľúbim"
"Ja Teba tiež"
...
"Fakt si ju berieš?"
"Áno."
"Nevestu pobozkať smieš."

"Oci a prečo?"
"Oci, nerob si vrásky."
"Oci, vážne je mamina kráľovnou krásy?"

"Dedo a prečo?"
"Dedo, prečo máš vrásky?"
"Dedo, ale vážne, kam si dal vlasy?"

A na hodiny pozerať nie je čas,
A na ... svete zanechám ryhu
Láskavú ryhu bez ostychu
V srdcovej svalovine blízkych
Mne.

Tik Tak

bum bum
nádych
tik tak
bum bum
výdych
tik tak

oslavný rituál našej lásky
s bubeníkom v tvojej hrudi
tak ako každé ráno
zasa ma budí

počujem tvoj pokojný dych
akoby to bolo dnes
TIK
začujem hodiny a cítim des
TAK
zasa ma o srdce okradneš
hneď po tom ako vydýchneš
TIK
posledný krát ma objímeš
TAK

otrasný rituál mojej samoty
s bubeníkom v mojej hrudi
tak ako každé ráno
zasa ma budí

bum bum ... bum bum
nádych výdych
tik tak
bum bum ... bum bum
nádych výdych
tik tak

Tak ešte raz.

Roky, v nich mesiace 

v mesiacoch hodiny

strávené bojom

bojom bez vidiny

vidiny víťazstva.

duši čistej dostalo sa červených škvŕn

a myrokard už pumpuje naprázdno

krvácanie neprestáva, rany sú nastálo

a vedomie sa stráca do sveta alfa vĺn.

ten čo bojoval, na zemi kľačí

v pohľade sa chvíľu zúfalstvo zračí

pozrie na sokyňu v ľúbeznom háve

tú ktorá ľuďom životy ničí

a naopak práve.

vyníma sa nad ním, tak ako zakaždým

na perách úsmev,  tak ako zakaždým

v rukách má revolver, tak ako zakaždým

už to zas nezvládne, tak ako zakaždým

toto bolo naposledy, tak ako zakaždým

poučí sa z vlastných chýb, tak ako zakaždým

aj tak je závislý

nemôže prestať

sám seba trestať.

uchopí hlaveň

namieri na seba

v očiach má plameň

a jasnú výzvu : 

“Tak ešte raz.” 

Roky, v nich mesiace 

v mesiacoch hodiny

strávené bojom

bojom bez vidiny

vidiny víťazstva

vidiny lásky.

Nebež.

nebež

niet sa kam ponáhľať

mladšia ako my dvaja

je už len dnešná noc.

vieš

pri pohľade na Teba

som videnie stratil

šťastie, len periférne

priveľa krásy

a tebe dnes nádherne voňajú vlasy.

chceš

vraj ísť niekam preč

je ti jedno kam

srdiečko, som kompas

smer udávam

noc nedáva priestor bežným únavám.

potrebuješ

pobozkať a čím skôr

cítim to jasne

hrdinom, stanem sa

bude to krásne

nad touto myšlienkou potichu žasnem.

odťahuješ

sa so smiechom, nerozumiem

iskry v očiach máš

“nebež

niet sa kam ponáhľať

mladšia ako my dvaja

je už len dnešná noc”

vyriekneš.

Svietim.

Dávam, chceš?

Nechceš? Bež.

nikdy si mi neukázala

aký som cenný

práve naopak

a teraz keď si preč

vidím to aj sám

zlepšil sa mi zrak.

jaskynný netopier

a zrazu svietim

hviezda pohrebu

a zrazu vstávam

zabudnutý amant

a pocitov nával

zmiatol zo stola smútok

pretože

viem svietiť pre seba

viem svietiť pre Teba

ja svietim pre všetkých

je to môj chleba.

vstávam, ešte nie je čas

vstávam, lebo nie je čas

ležať vo vlhnúcej hline

keď život je nadosah.

zabudbutý iba Tebou

svet nech sa pozerá

kde bolesť posilou

slzy sú hrdinov

a ja som vyplakal oceán

do hrnčeka kávy.

dám Ti čo mám

je toho dosť

ak mi dáš čo máš

sprav mi radosť

a teda sa pýtam...

Dávam, chceš?

Nechceš? Bež.

Farboslepý

celý hnedý vesmír ...

sladké červené víno ...

veľké biele úsmevy ...

čierne myšlienky ...

... našiel som v Tvojich očiach ...

... ochutnal som z Tvojich pier ...

... darované po nociach ...

... prišli keď Teba už niet ...

... iný som nepoznal.

... iné som nechcel.

... pripravili ma o zrak.

... býval som farboslepý.

Zmyselná

Vidím ranné lúče.
Počujem ako dýchaš.
Cítim objatie vrúcne.
Vnímam že sa dvíhaš.

Vidím, že som ostal sám.
Počujem ako voda vrie.
Cítim vônu Tvojich káv.
Vnímam Tvoje znamenie.

Vidím ospalý úsmev.
Počujem ako zdravíš ma.
V srdci cítim záchvev.
Káva a bozk sú odmena.

      ---

Myslím, že ešte spíš.
Napínam uši, všade tíš.
Urobím kávu kým sa prebudíš.
A keď ju uvarím, poháre dvoje
mi pripomenú ako mi chýbajú
obe ranné role.

Zasvieť.

 Tma

Kde bývalo svetlo

Kde bývalo teplo

Ostala tma

Ja

Kde bývala radosť

Kde bývala chcelosť

Tápam ja.

Ty

Kde je môj vypínač

Kde je môj spínač

Vieš Ty.

Ty

Aby som mal svetlo

Aby som mal teplo

Zasvieť Ty.

Ja

Pre Tvoje svetlo

Pre Tvoje teplo

Zasvietim Ti.

Kontrastná

čisté peniaze
špinavé duše
zobrať si všetko
bez obtiaže

tiché výstrely
hlasitý šepot
ukončiť život
chceli by

červená ortuť
modrá krv
nemyslieť na nič
zabudnúť

plné účty
prázdne životy
čo oči nevidia
duša nebolí

Prepitné

na vŕzgajúcej stoličke

v bare kde už dávno nenalievajú

kolíše sa spráchnivený človek

a fľaša vína.

spomínajú.

na horúce noci v chladnej spálni

presolené večere, ktoré mali radi

ukradnutý spánok a lásku vo fľaši

na zúfalý výkrik „prosím vráť sa mi“

na doternú lásku, nenásilnú, prosiacu

na lavičku a hlasný výsmech mesiacu

dymové signály keď odišla preč

na jaspis stratený pod koberec

a na ...

na kupované šťastie a nepokoj v duší

na pocit keď človek veľmi dobre tuší

že po tichu býva búrka

na bezmocnosť a smútok prežívaný v páre

na mráz šľahajúci im do tváre

z očí toho druhého

z vŕzgajúcej stoličky

v bare kde už dávno nenalievajú

zdvíha sa spráchnivený človek

a necháva prepitné.

záverečná.

Nightcrawler

roaming the streets
streetlights flicker
and so do my hopes
blood's getting thicker
as I stand in the windstorm
of emotion and air
misery and me forming a pair

it’s true, love is deadly
I do feel dead
having my heart jumping out of my chest
is not as pleasant as I thought it would be
“don’t think about it, just let it be”

roaming the streets
streetlights flicker
and so do my hopes
blood‘s getting thicker
as I’m leaving the heavy rain
feeling future return
in my weak brain

still there’s a need to fight
there’s a need to stay
even when the skies are nothing but grey
as I’m typing this poem I solemnly swear
through the good and the bad
I will remain.

Drahokamy nevedia, že majú hodnotu

rubín v najkrajšom prsteni

tam kde všetka krv pramení

sfarbili sa tvoje pery

vášnivou červenou.

jaspis visiaci pri srdci

tam kde strácajú sa sny

sfarbili sa tvoje oči

záhadnou hnedou.

diamant nosený vo sne

tam kde vdychuje sa život

sfarbila sa tvoja duša

najčistejšou čírou.

drahokam cenený nadovšetko

tam kde sa život stáva smietkou

zistil som, že si drahokam

tak si ťa navždy uchovám

(Venované môjmu drahokamu.)

O šťastí

chcela si lásku, dal som ti seba

počul som po hlásku, že to nestačí

chcela si šťastie, veď to tiež treba

pokus dať Ti ho, pokus žobračí

chcela si šťastie, dal som Ti smútok

vidieť bol v očiach, pocit nevďačný

čo nemám pri sebe, sa dá vždy kúpiť

barter so šťastím spraví len hlúpy

hlúpy či milujúci, sama si vyber

svoje som predal, Tvoje si ber

chceš odo mňa lásku, dám ti seba

a budem veriť, že to postačí

chceš odo mňa šťastie, keď mi dáš seba

nájdem ho hocikde, aj keď sa uvláčim

chceš odo mňa šťastie a sama ním si

dám ti náš svet a splním Ti sny

čo nemám pri sebe, nedá sa kúpiť

a ja už z ďaleka nie som tak hlúpy

milujúci, možnosť vybral som

v šťastí s Tebou kráčať životom

chcem.

Mentol

Vdych.

Poháriky chuťového typu

naplnené mentolom

kým hruď expandovala

pod lásky návalom

návalom lásky

lásky k Tebe.

Trubice dýchacieho typu

naplnené dymom

a hruď sa sťahovala

pod samoty pocitom

pocitom samoty

samoty bez Teba.

Výdych.

Nechaj ma

Nechaj ma

držať Ťa za ruku

a v tieni platanu

recitovať verše

v lásky rozpuku.

Nechaj ma

bozkávať Ti pery

a v tichu noci

šepkať nezmysly

v mozgov zatemnení.

Nechaj ma

starať sa o Teba

a v problémoch života

hľadať riešenia

stojace za veľa.

Nechaj ma

milovať Ťa.

#5

stojím na zastávke

autobus mi ukradli

premýšľam o láske

a vraj chýbaš mi

sedím na bare

triezvosť mi ukradli

presne tak ako ty

seba nalej mi

ležím v posteli

spánok mi ukradli

asi ho nevrátia
prosím vráť sa mi

#4

keď si blízko bolíš,

keď ďaleko trápiš.

keď si blízko solíš,

keď ďaleko sladíš.

keď ma hryzieš bolíš,

keď bozkávaš trápiš.

svojim potom solíš

a perami sladíš.

keď si varíš solíš,

keď maškrtíš sladíš,

svojim telom bolíš

svojou dušou trápiš.

keď rozprávaš solíš,

keď objímaš sladíš,

počas dňa ma bolíš,

po západe trápiš.

láska, soľ a cukor

láska, bolesť, muky,

to je moja múza
so šatami z dúhy.

#3

kovová lavička lesoparku

miesto zabudnutých duší

miesto zaľúbených duší

dobrovoľne na oprátku

nežný tlkot myokardu

miesto zabudnutých ambícií

miesto zavraždených ambícií

smrť pre všetky, bez ohľadu

horúca posteľ chladnej spálne

miesto silných emócií

miesto tabu emócií

v dvojakom objatí všetko spáľme

#2

Zabíjame čas,

planétu,

seba.

Nakoniec aj teba.

Strácame význam,

pointu,

úroveň.

Nakoniec aj poživeň.

Zabíjame a strácame.

Hľadáme a padáme.

Zomierame.

Žijeme.

#1

Poď ...

... so mnou niekam.

nové miesto - nový čas

Ihneď lietam.

vízia teba - vízia nás

Stoj ...

... pri mne stále.

staré miesto - zastal čas

Dlho stojím.

obed pre teba - obed pre nás

Choď ...

... odo mňa niekam.

cudzie miesto - nový čas

Zrazu kľačím.

život bez teba - život bez nás