30 októbra 2019

kroky

do cesty udierajú ťažké topánky
fantóma, čo čaká kým sa vyčasí
v uniforme pouličnej smotánky
kožená bunda, symboly, retiazky
kolíšu vo vetre
šibalsky

nechá si kvapky padať do očí
stierajúc vodu ťažkými viečkami
čakajúc kým ho svet premočí
vietor, voda, medzi svetlami
mokne na chodníku
priehľadný

pozorujúc prichádzajúce auto
prerážajúce ho svetlom reflektorov
premýšľal prečo dávno vzdal to
vysaný svetom dementorov
kráča sám mestom
nemotorno

pod starou čerešňou končí cestu
kým sa zas mesto nezatmaví
premieľa svoju nenávisť k mestu
kým ho v tom slnko nezastaví
a on zmizne na deň
možno navždy

1 komentár:

  1. a tychto riadkov ide ista melancholia, ktora sa hodi do mojej aktualnej nalady z aktualneho (uprsaneho) pocasia.

    OdpovedaťOdstrániť