na betón veľkomesta
čmárame kriedami
popísaná celá cesta
láskavými výlevmi
nereálnymi snami
verejné ľúbostné listy
medzi zaľúbencami
písané s radosťou
písané s ľahkosťou
a tvoj zvonivý smiech
s iskrami v očiach
čo sa zmenili na svetlá
rúti sa nočák
Navbar
nejak mi ten posledny riadok evokuje pokracovanie. mam z neho pocit nedokoncenia.
OdpovedaťOdstrániťto je fajn, neviem čo sa stalo keď sa dorútil :) možno to vieš ty, alebo to vie každý kto číta :)
OdstrániťI já čekám... ta báseň jakoby volala, že jí ještě řádek chybí..
OdpovedaťOdstrániťmožno že čaká kým ho doplní niekto iný :)
Odstrániť