čakanka

stála si v daždi

s pohľadom čo dráždi

lož poznaná každým

budeme spolu navždy

čakala deň každý

čakanka v pršiplášti

potichu kvapky plaší

dúfala kým sa našli

plakala celý deň

pre lásku len a len

verila vo svoj sen

že ukryje ju bázeň

zúfala koľko mohla

aj tak si nepomohla

únava ju zmohla

nesprávny zamotá

lož poznaná každým

budeme spolu navždy

každým okrem teba

budeš moja žena

aspoň na chvíľu

kým zmiznem

a ty ostaneš v daždi